BRATISLAVA. Špecializovaným trestným súdom (ŠTS) zriadeným po zrušení Špeciálneho súdu (ŠS) sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude zaoberať Ústavný súd (ÚS) SR.
Ďalší obhajca Matúš Gémeš, ktorý na ŠTS zastupuje prokurátora z Lučenca Milana V., obžalovaného z korupcie, dnes avizoval, že sa obráti na ÚS v súvislosti s personálnym obsadením ŠTS. Podobne tak avizoval na začiatku augusta aj obhajca Peter Filip, ktorý na ŠTS zastupuje okrem iného podnikateľa Jozefa M.
Gémeš dnes podal počas hlavného pojednávania na ŠTS s jeho klientom námietku zaujatosti voči sudcovi. O nej však samosudca nerozhodoval, keďže ju pokladá za procesnú. "Zastávame názor, že Špecializovaný trestný súd nemá v súčasnosti, podľa platnej legislatívy riadneho sudcu. Neexistuje žiadne rozhodnutie Súdnej rady, že by sudca, ktorý bol doteraz sudcom Špeciálneho súdu, bol pridelený na výkon funkcie sudcu na Špecializovanom trestnom súde. Takáto kompetencia patrí výlučne do právomoci Súdnej rady," povedal dnes pre TASR obhajca Gémeš. Podľa jeho slov je takýmto stavom v súčasnosti porušované základné právo Ústavy SR článku 48 odstavca 1, na základe ktorého nikto nemôže byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.
"ŠTS nemá v súčasnosti žiadneho sudcu. Obrátime sa v tejto veci na Ústavný súd. Zároveň sme podali žiadosť na Najvyšší súd, aby delegoval kauzu môjho klienta na iný súd rovnakého stupňa, rovnakého druhu, teda na Krajský súd," dodal ďalej advokát.
Podobne na začiatku augusta avizoval obhajca Peter Filip, ktorý zastupuje veľkopodnikateľa Jozefa M. v prípade údajného vytunelovania nebankoviek, že pripravuje podanie na Ústavný súd SR, v ktorom bude namietať nezákonnosť pridelenia sudcov na ŠTS v Pezinku.
Filip na hlavnom pojednávaní 3. augusta v kauze BMG Invest a Horizont Slovakia podal na senát ŠTS námietku zaujatosti. Urobil tak po tom, ako sudcovia nevyhoveli jeho žiadosti o zrušenie vytýčeného hlavného pojednávania. Podľa neho mali pojednávanie zrušiť, pretože Ústavný súd SR svojím nálezom z 20. mája vyhlásil vznik Špeciálneho súdu za protiústavný. Novým zákonom, ktorý začal platiť 17. júla, vznikol ŠTS. Ten nadviazal na činnosť zrušeného ŠS. Filipovi prekáža, že na ŠTS neboli sudcovia pridelení zákonným spôsobom, teda rozhodnutím Súdnej rady SR, ako to vyplýva z Ústavy SR. Súd o jeho námietke nerozhodoval, pretože ju vyhodnotil ako procesnú. Filip vtedy pre TASR uviedol, že zvažuje možnosť obrátiť sa na ÚS SR.
Možný konflikt s ústavou v tejto otázke vidí aj advokát Radoslav Procházka, ktorý v konaní o zákonnosti vzniku Špeciálneho súdu pred Ústavným súdom SR zastupoval parlament. "Na jednej strane riešenie, ktoré zákonodarca zvolil, nezodpovedá tomu mechanizmu, ktorý ústava pre ustanovenie sudcu do funkcie predpokladá. Na strane druhej je to riešenie rovnaké ako to, ktoré bolo prijaté pri zlučovaní súdov v roku 2005, pričom vtedy nikto jeho nesúlad s ústavou nenamietal. V každom prípade platí, že kým Ústavný súd SR nepozastaví účinnosť nejakého zákona, sú ním všetky osoby viazané. Sudcovia Špecializovaného trestného súdu teda nieže môžu, ale musia pojednávať v súlade s rozvrhom práce," povedal na začiatku augusta pre TASR Procházka.
Podobnú námietku, akú vzniesol na pojednávaní Filip, adresoval koncom júla predsedovi iného senátu ŠTS advokát Ľudovít Štanglovič. V trestnej veci údajnej vydieračskej skupiny rovnako namietal to, že sudcovia ŠTS neboli pridelení na svoje pracovisko rozhodnutím Súdnej rady SR a žiadal zrušiť termín hlavného pojednávania.
Hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková na aktivitu Filipa uviedla, že ako obhajca má právo obrátiť sa na Ústavný súd SR. "Sudcovia Špeciálneho súdu prešli plynulo na Špecializovaný trestný súd v zmysle zákona číslo 291/2009, ktorý v júni schválil parlament," dodala vtedy pre TASR Kudjáková.
"Ministerstvo spravodlivosti nebolo predkladateľom tohto legislatívneho riešenia, preto sa nebudeme k tomu vyjadrovať. Rovnako nekomentujeme námietky obhajcov v súdnych sporoch a ich procesné postupy," reagoval pre TASR na informáciu o možnom podaní na Ústavný súd SR hovorca rezortu spravodlivosti Michal Jurči. K plánovanému podaniu návrhu advokáta Filipa sa podľa Petra Prétiho z Najvyššieho súdu SR jeho predseda a zároveň šéf Súdnej rady SR Štefan Harabin vyjadrovať nebude. Zároveň dodal, že Súdna rada SR nedostala návrh na pridelenie sudcu na Špecializovaný trestný súd, a preto sa touto otázkou nebude zaoberať.