BRATISLAVA. Umožní to novela zákona o obrane, ktorú dnes schválila vláda, prejsť však ešte musí parlamentom.
Ministerstvo obrany ju pripravilo v súvislosti so zmenou stavebného zákona a schvaľovaným právnym predpisom o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, ktorý spresňuje podmienky a postup subjektov pri nútenom majetkovoprávnom vysporiadaní nehnuteľností. "Navrhuje sa v ňom, aby osobitnými zákonmi boli vymedzené účely, pre ktoré je možné vyvlastniť stavbu alebo pozemok. Takýmto osobitným zákonom je aj zákon o obrane," pripomína rezort.
Ak nie je možná dohoda s vlastníkom, vyvlastnia sa napríklad pozemky na vojenských letiskách či kasárenských celkoch. Pri pozemkoch, ktoré sú nevyhnutné pre prístup k stavbám pre obranu štátu, je popri vyvlastňovaní možnosť vlastnícke právo len obmedziť.
V prípade, ak by chcel investor v dôsledku ďalšej výstavby zrušiť stavbu pre obranu štátu, ktorú nadobudol vyvlastnením, musí po novom zabezpečiť vybudovanie náhradného objektu. V súčasnosti to zákon neumožňuje. Spraviť tak má na vlastné náklady.
Ministerstvo obrany rovnako bude mať kompetencie vymedziť katastrálne územia, na ktorých sú objekty a zariadenia rezortu, ktorých prevádzku a činnosť by mohla negatívne ovplyvniť ďalšia výstavba nevojenského charakteru.
Tieto ustanovenia začnú platiť od 1. júla budúceho roka, keď by mala nadobudnúť účinnosť aj novela stavebného zákona a zákona o vyvlastňovaní.
