BRATISLAVA. Vedomá provokácia proti Slovensku, ktorá môže priniesť ďalšie zhoršenie slovensko-maďarských vzťahov.
Takto zhodnotili piatkovú súkromnú návštevu maďarskej hlavy štátu v Komárne traja najvyšší ústavní činitelia. László Sólyom príde odhaliť sochu prvého uhorského kráľa Štefana a povie pár slov.
Medzinárodná diskreditačná kampaň proti Slovensku pre novelu zákona o štátnom jazyku, nevhodne zvolený termín pripadajúci na výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa a nezáujem stretnúť sa s oficiálnym predstaviteľom Slovenska robia z maďarského prezidenta nevítaného hosťa. Konštatujú v spoločnom vyhlásení premiér, predseda parlamentu a prezident.
Komentár Mariána Leška: Stefan spája, socha rozdeluje
Sólyoma do Komárna pozval výbor zodpovedný za prípravu podujatia, ktorému predsedá primátor Komárna Tibor Bastrnák, spoluzakladateľ strany Most-Híd. „Nakoľko prezident Gašparovič nepodporoval žiadnym spôsobom túto akciu, nie je medzi pozvanými. Prezident Sólyom o ňu, naopak, prejavil záujem,“ zdôvodnil pozvanie Bastrnák.
„Charakter návštevy Sólyoma v Komárne vnímame skôr ako pracovný, nie súkromný, keďže súvisí so štátnym sviatkom Maďarska,“ reagoval prezidentov hovorca Marek Trubač.
Jeho slová potvrdzuje aj Kálmán Petőcz z Fórum inštitútu. „Nie je nič zlé na tom, ak prezident príde na kultúrne podujatie. Žiadny ústavný činiteľ však nie je súkromnou osobou, ak sa zúčastňuje na verejnej akcii. Za vhodné by som preto považoval pozvanie aj prezidenta Gašparoviča.“ Ten včera označil Sólyomovu návštevu za „nepremyslený krok“.
Za provokáciu, okrem predsedu SNS Jána Slotu, označil Sólyomov príchod na Slovensko v deň výročia udalostí z roku 1968 aj predseda zahraničného výboru Juraj Horváth zo Smeru.
„21. august je prvý nepracovný deň po dni svätého Štefana,“ zdôvodnila výber dátumu Sólyomovej návštevy Zsuzsanna Bonnár z prezidentskej kancelárie a dodala, že Sólyom sa za inváziu aj maďarských vojsk do Československa minulý rok verejne ospravedlnil.
Provokáciu maďarskému prezidentovi nevyčíta minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, „politický postoj“ ústavných činiteľov však chápe.
Premiér návštevu vníma ako hrubú provokáciu
Predseda vlády ROBERT FICO očakáva zhoršenie vzťahov.
Rumunsko Sólyomovi počas jeho súkromnej návštevy skontrolovalo kolónu. Budeme postupovať podobne?
Ako nemôžeme zabrániť a ani to neurobíme, lebo chceme mať dobré vzťahy, pánu prezidentovi prekročiť hranice, tak nevieme zastaviť ani extrémistov zo Slovenskej pospolitosti. Ak sa tam niečo zomelie, tak zodpovednosť za to bude mať on, vyprovokoval návštevu, prišiel bez toho, aby sa poradil.
Na vašom názore nič nezmenilo ani včerajšie stretnutie s maďarským veľvyslancom?
Na slušné pozvanie treba prísť. Ale je zlé, ak sa niekto tlačí tam, kam nie je pozvaný.
Máte informácie, že sa do Komárna chystajú extrémisti?
Nemám, ale nevieme, či sa niekto nepokúsi využiť návštevu maďarského prezidenta na nejaký kontakt v citlivej otázke. Žiadny z najvyšších predstaviteľov Slovenska tam nebude, lebo nikoho nepozvali. Je to akýsi pokus oslavovať maďarskú štátnosť na území Slovenska. To, čo robí maďarský prezident, je hrubá provokácia, ktorá môže mať ďalekosiahle dôsledky na maďarsko-slovenské vzťahy.mk, ek
Vzťahy narúša viacero sporov
Výber niektorých slovensko-maďarských sporov v uplynulých rokoch:
JAZYKOVÝ ZÁKON - Tento rok v júni schválil slovenský parlament novelu jazykového zákona, podľa ktorej musia byť napríklad všetky verejné oznámenia a tabule v slovenčine. Sporný zákon umožní od septembra trestať prehrešky proti slovenčine pokutou až 5000 eur (až 150.630 Sk). Sankcia hrozí za používanie jazyka menšiny v oficiálnom styku v mestách a dedinách, kde menšina tvorí menej než 20 percent obyvateľstva. Budapešť považuje novelu za znevýhodnenie maďarskej menšiny na Slovensku a chce sa na ňu sťažovať pred Radou OSN pre ľudské práva a v Rade Európy.
VSTUP SNS DO VLÁDY - Po parlamentných voľbách v roku 2006 sa stala súčasťou slovenskej vládnej koalície i nacionalistická Slovenská národní strana (SNS). Jej predseda Ján Slota sa v minulosti zviditeľnil urážlivými výrokmi na adresu Maďarska. Napríklad vlani v máji Slota označil prvého uhorského kráľa Štefana za "maďarského šaša na koni v Budapešti". V reakcii na to odložil maďarský premiér svoju návštevu Slovenska.
EXISTENCIA POLOVOJENSKEJ MAĎARSKEJ GARDY - Nacionalistické mimoparlamentné Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik) založilo v auguste 2007 polovojenskú jednotku, takzvanú Maďarskú gardu. Organizácia slovne útočí na menšiny v krajine, hlavne na Rómov, a často podnikala pochody do rómskych osád. Vystupovala tiež proti Slovensku, Rumunsku a Srbsku, kde žije silná maďarská menšina, ktorá podľa názoru gardy čelí národnému útlaku. Vlani v decembri maďarský súd gardu rozpustil, ta však i naďalej pôsobí.
SPOR O MAĎARSKÉ NÁZVY V UČEBNICIACH - Tento rok vo februári slovenský parlament i napriek vetu prezidenta Ivana Gašparoviča presadil novelu školského zákona, ktorá zaručuje písanie geografických názvov v učebniciach i v maďarčine a ukrajinčine. Novelu navrhli maďarskí opoziční zákonodarcovia, ktorí tak reagovali na to, že školy s maďarským vyučovacím jazykom dostali vlani učebnice vlastivedy, kde boli v texte uvedené zemepisné názvy v slovenčine.
BENEŠOVE DEKRÉTY - Na návrh SNS schválila Národná rada v septembri 2007 uznesenie o nemennosti takzvaných Benešových dekrétov, ktoré po druhej svetovej vojne zasiahli do práv maďarskej a nemeckej menšiny. Uznesenie, ktoré podporili i poslanci opozície s výnimkou SMK, vyvolalo odmietavé reakcie maďarských politikov.
PRÍPAD HEDVIGY MALINOVEJ - Vysokoškolská študentka Hedviga Malinová sa podľa svojho tvrdenia stala v auguste 2006 obeťou rasovo motivovaného činu, keď ju prepadli a zbili dvaja dohola ostrihaní mladíci. Dôvodom údajne bolo, že hovorila maďarsky. Slovenská polícia študentku potom obvinila z krivej výpovede.
POLICAJNÝ ZÁSAH PROTI FUTBALOVÝM FANÚŠIKOM - Policajný zákrok z novembra minulého roka proti slovenským a maďarským výtržníkom na futbalovom zápase v Dunajskej Strede, kde žije početná maďarská menšina, označila maďarská vláda ako neprimeraný a neodôvodnený. Na zásah reagovali maďarské extrémistické organizácie demonštráciami pred slovenským veľvyslanectvom v maďarskej metropole či symbolickou blokádou hraničných priechodov na slovensko-maďarských hraniciach. Vedenie slovenskej polície zásah obhajovalo a tvrdilo, že ho vyprovokovali sami fanúšikovia.
OBVINENIE Z OHROZOVANIA ÚZEMNEJ CELISTVOSTI - Slovenský premiér Robert Fico tento rok v máji obvinil predsedu opozičnej Strany maďarskej koalície Pála Csákyho a šéfa maďarské pravicovej strany Fidesz Viktora Orbána, že ohrozujú celistvosť Slovenska. Reagoval tak na ich stretnutie, počas ktorého Orbán prehlásil, že júnové voľby do Európského parlamentu rozhodnú o tom, koľko poslancov bude v Bruseli zastupovať Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline.
čtk
Beata
Balogová
