BRATISLAVA. Predseda vlády SR Robert Fico je presvedčený, že na svete ešte nebol vyrobený tank, ktorý by zastavil odvážne myslenie ľudí. Vyhlásil to dnes pri hrobe Alexandra Dubčeka, ktorému sa prišiel pokloniť pri príležitosti 41. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
"Dnes by sme potrebovali podobného rozhľadeného reformátora, aby zreformoval kapitalizmus tak, aby dostal ľudskú tvár. Takého, ktorý by zastavil mravne zvrhlých finančných dobrodruhov. My sme takého revolucionára myslenia naozaj mali, nosil meno Alexander Dubček," konštatoval premiér.
Zároveň vyzdvihol Dubčekovu ochotu uskutočňovať myšlienky sociálnej spravodlivosti, jeho pokus o rozširovanie územia slobody po rokoch 1968 a 1989, ako aj jeho zápas o humanizáciu nášho života. "Nemusíme si po svete hľadať predkov ani falošných prorokov, lebo takého vizionára máme doma. Bol to politik, ktorý našiel riešenia, ako poľudštiť svet zmeravený zvlčilými vzťahmi," uzavrel predseda vlády.
Blízky spolupracovník Dubčeka Ivan Laluha zdôraznil, že rok 1968 "nám dal nádej, že by sme sa mohli riadiť aj hodnotami spravodlivosti, humanity a úcty k človeku". "Rok 1968 nám odkazuje, že politika by sa mala robiť predovšetkým pre občanov, že treba humanizovať vzťahy medzi ľuďmi, aby človek človeku ukazoval len tú skutočnú ľudskú tvár," uviedol. Podľa jeho slov bol synonymom všetkých týchto skutočností práve Dubček.
Gašparovič: Boli sme sklamaní
Ľudia v Československu v roku 1968 boli presvedčení, že Sovietsky zväz si nikdy nedovolí vojensky vstúpiť na naše územie, uviedol dnes po položení venca k pamätnej tabuli obetiam sovietskych okupačných vojsk na budove Univerzity Komenského v Bratislave prezident SR Ivan Gašparovič. "O to väčšie bolo naše sklamanie, že si to dovolil," zhodnotil prezident.
Gašparovič si na 21. august pred 41 rokmi spomína tak, že bol na stanici pre deti, ktoré sa v noci vracali od starej mamy. "Išli sme okolo Manderláku a tam bolo svetiel, tankov. Ja som si myslel, že sa niečo filmuje. Ráno nás budila manželkina mama, že sú tu Rusi. Už hučali lietadlá a ja som si stále myslel, že je to cvičenie," zaspomínal si prezident.
Podľa Gašparoviča je dátum 21. august 1968, ktorý nám pomohol, aby sme sa neskôr mohli stať slobodnou demokratickou krajinou. "To, čo sa udialo v tom roku, si musíme pripomínať. Lebo veľmi ťažko sa dá získať sloboda a veľmi ľahko sa dá stratiť," zhodnotil prezident. Dodal, že je rád, že si ľudia na Slovensku vážia ten deň, keď sa dokázali postaviť, aspoň verbálne, na odpor. Práve toto verbálne pretrvávalo až do roku 1989, kedy sme dostali to, na čo sme tak dlho čakali, uviedol Gašparovič. Podľa neho je odkaz v auguste 1968 hlavne pre mladých ľudí, ktorí nezažili druhú svetovú vojnu, ani roky ťažkého podriaďovania sa iným krajinám. "Aby si vážili, čo dnes majú. Aby si vážili slobodu a robili všetko preto, aby sa nikdy tento pocit slobody, ale aj realizovania slobody, nezmenil. To je odkaz," skonštatovala hlava štátu.
Prezident SR si dnes uctil pamiatku obetí okupačných vojsk socialistického bloku na dvoch miestach v Bratislave - pri budove Hlavnej pošty a pri Univerzite Komenského.
Dzuridna a Hrušovský si spomínali spolu
Pamiatku obetí tragických udalostí z 21. augusta 1968, kedy na územie vtedajšieho Československa vtrhli okupačné vojská Varšavskej zmluvy, si dnes uctili aj predsedovia SDKÚ-DS a KDH Mikuláš Dzurinda a Pavol Hrušovský spolu s ďalšími poslancami Národnej rady SR za ich strany. Pri príležitosti 41. výročia vpádu okupačných vojsk do ČSSR položili dnes kytice kvetov a vence k pamätným tabuliam Petra Legnera a Danky Košanovej v Bratislave.
História ľudstva je podľa Dzurindu sprevádzaná režimami, ktoré sa usilovali ľudí spútať, diktovať im, čo si môžu a čo si nesmú myslieť, ako sa majú správať a napokon nad ľuďmi vládnuť. "A preto z času na čas, najmä pri takýchto smutných výročiach by sme si túto skutočnosť mali uvedomovať a rovnako by sme si mali uvedomovať aj našu zodpovednosť brániť hodnoty slobody, demokracie a rešpektu voči základným ľudským právam," uviedol po pietnom akte predseda SDKÚ-DS. Zároveň dodal, že pre všetkých ľudí, ktorí majú radi slobodu a vyznávajú demokratické hodnoty, "by to mal byť istý symbol a memento režimu, ktorý by sa nikdy nemal vrátiť".
Podľa predsedu KDH Pavla Hrušovského je dôležité pripomínať si udalosti ako vpád okupačných vojsk na územie vtedajšieho Československa, pri ktorom okrem mnohých ľudských životov vyhasla aj "iskierka nádeje na nový život, novú slobodu" nielen z hľadiska minulosti, ale aj budúcnosti. "Aby budúce generácie nezažili to, čo sa odohralo pred 41 rokmi," dodal Hrušovský.
