BRATISLAVA. Slovensko-maďarské vzťahy sa opäť vyostrili. Organizátori piatkového (21. 8) slávnostného odhalenia sochy sv. Štefana mali do Komárna pozvať aj slovenského zástupcu. Pre TASR sa na tom zhodli oslovení politológovia.
"Komárňanský primátor Tibor Bastrnák, jeden zo zakladateľov strany Most-Híd, chcel z nevysvetliteľných dôvodov urobiť z oslavy úzko maďarský akt, keď vynechal slovenských predstaviteľov. Je to neodpustiteľné najmä u člena strany, ktorá si kladie za cieľ vzájomnosť slovensko-maďarských vzťahov," povedal TASR politológ Michal Horský.
Podľa politológa Inštitútu pre verejné otázky Grigorija Mesežnikova sa však hrubej chyby dopustila slovenská strana, ktorá podľa neho opäť hrá maďarskou kartou. "Vo vzťahu dvoch susedných spojeneckých krajín by súkromná alebo neoficiálna návšteva vysokých predstaviteľov nemala vyvolať nejaké problémy," upozornil s tým, že obnovenie dôvery, ktorá už de facto neexistuje, bude trvať dosť dlho. "Ťažko by sme hľadali podobné príklady v Európe," poznamenal. Bežne sa podľa neho stáva, že štátnici navštívia inú krajinu bez toho, aby sa stretli so svojimi partnermi. "Napríklad premiér Robert Fico nedávno strávil dovolenku v Chorvátsku a nestretol sa so svojím partnerom," uviedol Mesežnikov.
Politológ László Öllös sa domnieva, že piatková udalosť slúžila len na dva ciele. "Aby sa odviedla pozornosť od svätoštefanského posolstva a po druhé - je tu milión korupčných afér, teda pozornosť sa nesústreďuje úplne na tieto korupcie," objasnil. Zároveň zdôraznil, že prvý uhorský kráľ Štefan bol panovník hlásiaci posolstvo, že jednojazyčný štát, ktorý má len jeden druh tradícií, je krehký a slabý. "Pomocou tejto tradície zostalo Uhorsko tolerantné voči všelijakým jazykom a kultúram až po 19. storočie, kedy Maďarov chytil nacionalizmus," vysvetlil.
Horský sa naopak domnieva, že kroky predstaviteľov SR "boli primerané súčasnej situácii aj primerané k dlhodobejšej politickej orientácie prezidenta Lászlóa Sólyoma vo vzťahu k Slovensku a k ďalším krajinám, ktoré boli svojho času súčasťou veľkého Uhorska". Kancelária maďarského prezidenta musí podľa neho reálne zvážiť, či postoj maďarskej hlavy štátu zodpovedá skutočne postoju člena Európskej únie.
Mesežnikov kritizoval aj zdôvodnenia odmietnutia maďarského prezidenta. "Boli nepresvedčivé, umelé, zbytočne dráždiace," konštatoval. Spolu s kolegami sa zhodol na tom, že poukazovanie na to, že sa Maďarsko podieľalo na československej okupácii 21. augusta 1968, bolo neprimerané.
"Pliesť naše vzájomné nedorozumenie, šarvátky s okupáciu našej republiky sovietskou armádou je hlboké neporozumenie historického odkazu," zdôraznil Horský.
"Vzniká otázka, že keby neprišiel toho 21. augusta, je všetko v poriadku?," opýtal sa Mesežnikov s tým, že to vyvoláva pocit, že vládne strany hrajú maďarskou kartou v akejkoľvek situácii.
Öllös pripomenul, že Maďarsko sa za túto udalosť už niekoľkokrát ospravedlnilo Českej a Slovenskej republike, poslednýkrát tak urobil práve Sólyom, ktorý hral kľúčovú úlohu v boji za pád režimu.
Oficiálne stanovisko zakotvené aj v diplomatickej nóte - bezpečnostné hľadisko, podľa Öllösa takisto neobstojí. "Vyšlo najavo, že je tam iba pár extrémistov, čiže žiadne riziko nehrozilo, nehovoriac o tom, že ak - tak by slovenská polícia by mala byť pripravená," konštatoval.
