Hosť do domu neprišiel, bol neželaný. Maďarský prezident László Sólyom sa musel na moste zvrtnúť na opätku a po mediálnom prejave odkráčať späť. Odhaľovania sochy svätého Štefana v Komárne sa tak nezúčastnil. Teoreticky sa mohol, ale ak by tak spravil, zrejme by vznikla ešte väčšia kauza. Podobné problémy mal inak aj v Rumunsku a Srbsku.
Rôzne veci si o počínaní Sólyoma, ale i našich predstaviteľov pomysleli blogeri. A s nimi tiež novinári.
Samuel Marec podrobne reaguje na dôvody, pre ktoré sa našim vládnym činiteľom nepáčila návšteva Sólyoma - vraj si vybral zlý termín (výročie augusta 1968) a vraj tam mal byť organizátormi pozvaný aj Gašparovič. K prvému dôvodu uvádza: „Ten, ktorý si podľa vlastných, už toľkokrát mu o ksicht oplieskaných, slov nepamätá November..., ten si zrazu úplne náhodou spomenul, že dvadsaťjeden rokov pred Novembrom, keď on mal rokov tuším päť, tu nejaké tanky prišli dať do cajchu kontrarevolúciu. Zrazu ten človek, pre ktorého je opačný názor horší ako pre Slotu prázdna fľaša, sa tu stavia do pozície dobre že nie posledného ochrancu protikomunistických hodnôt. Je mi na blití, velebnosti." K druhému dôvodu nie je o nič milosrdnejší: „Predstava, že by si prezident našej hlavy našiel čas, povzniesol by sa nad strechu svojho Seatu a stal sa nebodaj na dve sekundy štátnikom, ktorý ma na viac ako len prihadzovať s ostatnými do ohňa tupých hádok, patrí medzi tie najzábavnejšie."
„Za asistencie urazeného Gašparoviča a totálne zlyhajúceho ministra Lajčáka dnes Fico predviedol ďalšie divadlo pre krčmy. Ak niekto dva dni ronil slzy po poznaní, že sme národ zlodejov, môže teraz opäť borovičku veselo popíjať, haluškami sa džgať a ponad vatru skákať. Dnes sme predsa nepustili na Slovensko Maďara. A to rovno ich prezidenta." Tak svoj článok začína Ľubo Randjak. Dodáva, že maďarský prezident zrejme nie je odborník na diplomatický protokol, „ale to, čo dnes predviedla nacionalisticko-socialistická banda zo Smeru, je katastrofa. Keď som poobede v robote počúval rádio, dávali tam autentické záznamy z 21. augusta 1968 a pesničku Kryla a na to, priam až plynule úslužný Slovenský rozhlas prepol na tlačovku pána premiéra a ja som mal pocit, že k našim hraniciam sa blíži minimálne armáda ľudožrútov. Potom som zistil, že to je starý ujko z Maďarska. Ujko, ktorý tu ani nič neukradol ako iní, ani nevytuneloval, ani tu nejazdí ako mafián."
Novinár denníka SME Peter Morvay si myslí, že na strane Slovenska dnes nestojí diplomacia a slušnosť, ale nacionálna hystéria, Tvrdí, že bolo zaslepené a pokrytecké, ak organizátori do Komárna nepozvali nikoho zo slovenskej vlády a Gašparoviča, „obzvlášť, keď pri rôznych príležitostiach tak radi zdôrazňujú, že bol Štefan panovníkom nás všetkých. To isté platí aj pre prezidenta Sólyoma, ktorý organizátorov neupozornil, že tak majú urobiť. Reči o vedomej provokácii spoza Dunaja sú však nezmysel. Ani maďarská zaslepenosť navyše neodôvodňuje neúmernú a v civilizovanej časti Európy nepatričnú reakciu Fica spol. Môže niekto brať vážne, že našim komunistickým pohrobkom na čele s tým, čo si 17. november ani nevšimol, prekáža práve urážka symbolického začiatku normalizácie, v ktorej naštartovali svoje kariéry?"
Kňaz Miroslav Lettrich napísal odkaz pre pani s transparentom (viď foto v perexe článku, pozn. autora). Uvádzala na ňom, že svätý Štefan bol vrah, že nechceme vrahov na Slovensku a že si ich majú nechať v Maďarsku. Transparentu dominoval nadpis „Maďari, choďte preč zo Slovenska". Lettrich píše: „Premýšľal som, že možno ste veriaca katolíčka, možno pravidelne chodíte do kostola. Možno pravidelne pristupujete k sviatostiam. Možno. A možno aj nie, neviem. Viem však, že pokiaľ sa s textom na plagáte stotožňujete (a pravdepodobne áno, keď ho tak presvedčivo držíte), príliš ste náuku katolíckej Cirkvi nepochopili." Svoj článok končí slovami: „Milá pani, nenávisť a zloba zaslepujú. Nemyslíte?"
Na stránkach časopisu .týždeň novinár Branislav Závodský cituje Ficove slová, že Sólyom je v daný deň na Slovensku nevítanou osobou. Dodáva, že „ak platí..., že maďarský prezident je hlavou všetkých Maďarov, potom Ficov odkaz platí pre všetkých Maďarov rovnako. A to je moc (moc ako „moc", aj ako „veľa")." Závodský sa trochu hanbí, že máme premiéra, ktorý vyháňa Maďarov, našich susedov, z jeho trápnej Fico - krajiny. Na konci pozýva Maďarov k nám a zároveň ich varuje: „Pozor na naše služby. Pozor na Fica!"
Novinár denníka Pravda Márius Kopcsay píše: „Ak niekto provokuje, existujú dve možné odpovede - nevšímať si to alebo oplácať rovnakou mincou, čiže konflikt stupňovať. Prvá možnosť je prezieravejšia, druhou sa dá lepšie zviditeľniť. To vysvetľuje, prečo práve takýmto spôsobom reagujú slovenskí vládni predstavitelia na... politicky necitlivú návštevu maďarského prezidenta."
Podľa Daga Daniša z toho istého denníka výlet maďarského prezidenta do Komárna dopadol nešťastne pre oba štáty: „Sólyom si však za to môže sám. Diplomatický trapas vnútri schengenských hraníc si mohol odpustiť. Keby sa nesprával tvrdohlavo a arogantne. Sólyom od začiatku dobre vedel, že jeho výjazd do Komárna bude problémový. A vrcholne nevhodný. Nielen pre podozrivý termín. Hlavne preto, že Komárno dlhodobo upiera Slovákom priestor pre súsošie svätých Cyrila a Metoda. Odhaľovať v takejto situácii sochu sv. Štefana rukou prezidenta Maďarskej republiky by bola sprostá provokácia." Daniš si myslí, že rozhodnutie vlády blokovať hranicu bolo tvrdé a nešťastné. „Ale pochopiteľné a celkom oprávnené. Provokačnú návštevu Sólyoma sa chystali využiť maďarskí aj slovenskí extrémisti - na pouličnú mobilizáciu síl. Čo mala robiť slovenská vláda? Nasadiť ťažkoodencov proti vlastným občanom? Len preto, aby mohol maďarský prezident pochodovať pod maďarskými vlajkami po Komárne? A aby sa pri tom cítil bezpečne? To určite nie!"
Pavel Ondera, odštartoval kritikou „rozumbradov". Nemyslel pod nimi vládnych činiteľov, ale práve blogerov: „Na blogu sa vyrojili rozumbradovia, ktorí okamžite využili možnosť skritizovať celú vládu, a okrem nahnania si karmových bodíkov maľujú na stenu čerta." Ondera si kladie otázku, prečo sa tak, ako Maďari, nesprávajú ostatné aj okolité krajiny. Hneď si na to odpovedá: „...ide (Maďarom, pozn. autora) o čosi viac, ako je starostlivosť o menšinu, žijúcu na území iného štátu v pohraničných oblastiach."
„Vykázaním maďarského prezidenta slovenská diplomacia zlyhala a maďarskej strane dala do rúk tromf, ktorý určite šikovne využije. A nám ostane len hanba, prípadne medzinárodný trapas." To si myslí bloger a absolvent práva Gabriel Závodský. Vo svojom článku podrobne vysvetľuje, ako podľa neho naša krajina porušila právo EÚ. „Prvý nezmysel bol výrok Róberta Fica, že maďarský prezident je neželanou osobou na území SR. Personou non grata v žiadnom prípade v tomto zmysle nemôže byť občan EÚ, keďže tento pojem sa podľa Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch vzťahuje len na členov diplomatickej misie. Dobre, povedzme si, že formulačná nepresnosť. Ale od premiéra, docenta práv?" Závodský pridáva aj ďalšie zdôvodnenia a nakoniec vysvetľuje, že celá kauza usvedčuje členov slovenskej vlády z úmyselného zavádzania, alebo neznalosti práva. „Neviem však, čo je prijateľnejšie."
Beata
Balogová
