BRATISLAVA. Štyria sudcovia Najvyššieho súdu sa postavili svojmu šéfovi. Miroslav Gavalec, Zuzana Ďurišová, Elena Berthotyová a Peter Paluda sú presvedčení, že Štefan Harabin nebol zvolený do funkcie predsedu súdu v súlade so zákonom.
Ústavnému súdu preto doručili sťažnosť, v ktorej ho žiadajú, aby zrušil rozhodnutie Súdnej rady aj prezidenta republiky o Harabinovom zvolení a vymenovaní. „Sťažnosť nám prišla 18. augusta 2009 a bola pridelená sudcovi spravodajcovi,“ potvrdila Ľubica Mackovičová, riaditeľka kancelárie predsedníčky Ústavného súdu. Príslušný sudca sa začne sťažnosťou zaoberať najskôr začiatkom septembra, momentálne sú sudcovia na dovolenkách.
Sudcovia Najvyššieho súdu tvrdia, že Harabin bol zvolený do funkcie predsedu NS „nelegálne a nelegitímne“. V čase hlasovania mal totiž ako minister spravodlivosti prerušený výkon funkcie sudcu. Ako člen vlády bol navyše vo „vysokej politickej funkcii v exekutíve“, pričom mal priamy dosah na siedmich členov Súdnej rady, ktorí ho neskôr zvolili.
„V čase voľby predsedu NS nezodpovedala Súdna rada ústavným atribútom nezávislosti súdnej moci,“ píše sa v sťažnosti.
Harabin je politik, nie sudca Čo namietajú: Harabin bol zvolený za predsedu Najvyššieho súdu v rozpore so zákonom a ústavou, v čase voľby mal totiž prerušený výkon funkcie sudcu, ako člen vlády bol vo vysokej politickej funkcii v exekutíve, ako minister spravodlivosti mal priamy dosah na siedmich členov Súdnej rady, ktorí ho neskôr zvolili. Okrem iného mohol podávať návrhy na ich disciplinárne stíhanie ako nominant HZDS sa angažoval v politickej strane, čo je v rozpore s princípmi sudcovskej nezávislosti, zasadnutie Súdnej rady, na ktorom bol zvolený za predsedu Najvyššieho súdu, viedla podpredsedníčka Súdnej rady Viera Petríková, a nie podpredsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová, ďalšie zotrvanie Harabina vo funkcii spochybňuje podľa sudcov Slovenskú republiku ako demokratický a právny štát.
Harabin sa zároveň podľa sudcov v čase voľby ako nominant HZDS angažoval v politickej strane, čo je v rozpore s princípmi sudcovskej nezávislosti.
„Vysoký počet zámerov, aktivít a vyhlásení spojených s jeho osobou bol v rokoch 2006 až 2009 ponúkaný aj na internetovej stránke tohto politického subjektu ako prirodzená súčasť činnosti tejto politickej strany, čo nutne muselo vyvolávať u jednotlivca dojem, že Štefan Harabin realizuje zámery a pokyny, respektíve koná v súlade s politickým programom tohto politického subjektu, s ktorým sa personálne stotožnil.“
Sudcom tiež prekáža, že zasadnutie Súdnej rady, na ktorom bol Harabin zvolený za predsedu Najvyššieho súdu, viedla podpredsedníčka Súdnej rady Viera Petríková (dnes ministerka spravodlivosti – pozn. red.), a nie podpredsedníčka Daniela Švecová.
„Sudcovia, ktorí podpísali túto sťažnosť, sa cítia dotknutí tým, že ich má viesť človek, ktorý nebol zvolený v súlade so zákonom a ústavou,“ hovorí Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva SAV, ktorý sudcov zastupuje.
V sťažnosti Ústavnému súdu tiež píšu, že ďalšie zotrvanie Harabina vo funkcii spochybňuje Slovenskú republiku ako demokratický a právny štát.
Lipšic: Sú aj odvážni Poslanec a bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic z KDH vníma krok štyroch sudcov Najvyššieho súdu ako prejav odvahy.
Hovorí, že je síce veľa sudcov, ktorí s dianím v justícii nesúhlasia, len máloktorí však nájdu odvahu vystúpiť aj verejne. „Čestní sudcovia sú totiž dnes zastrašovaní a ovplyvňovaní, ako majú rozhodovať napríklad v kauzách, kde figuruje aj pán Harabin,“ tvrdí Lipšic.
Preto je vraj rád, že existuje „zdravé jadro“, pričom verí, že postupne sa pridajú aj ďalší.
Harabin: Je to divadlo Predseda Najvyššieho súdu Harabin naopak považuje sťažnosť štyroch sudcov za „trápne opozičné divadlo“.
„Tí, čo chcú vplyv a funkcie na Najvyššom súde, sa teraz snažia získať moc. Namiesto podávania politických sťažností a mocenských hier by ich malo trápiť, prečo sa na Najvyššom súde v niektorých závažných korupčných a mafiánskych kauzách nepojednáva,“ napísal hovorca súdu Peter Préti.
Členka a hovorkyňa Súdnej rady Helena Kožíková na otázky SME neodpovedala.
Gašparovič nič neľutuje Prezident Ivan Gašparovič považuje svoje rozhodnutie vymenovať Harabina za predsedu Najvyššieho súdu za správne.
„Prezident ho vymenoval v súlade s ústavou, na základe návrhu Súdnej rady,“ reagoval jeho hovorca Marek Trubač.
Harabin bol zvolený do funkcie 22. júna hlasmi 15 členov Súdnej rady. Jeho protikandidátka Eva Babiaková nezískala ani jeden hlas.
Beata
Balogová
