BRATISLAVA. Slovensko má najväčší podiel osemnásťročných na vysokých školách v Európskej únii. Tvrdí to minister školstva Ján Mikolaj (SNS), podľa ktorého na naše vysoké školy nastupuje viac než sedemdesiat percent všetkých osemnásťročných.
Aj tento údaj podľa Mikolaja dokumentuje základný problém vysokého školstva. „Nie je ním kvantita, ale kvalita.“ Zmeniť by to podľa neho mala komplexná akreditácia, ktorá prebieha na vysokých školách. Zaradí ich do troch kvalitatívnych kategórií.
Ministerstvo školstva s akreditačnou komisiou včera oficiálne zverejnilo prvé závery akreditácie. Najprísnejšie – univerzitné kritériá, ktoré znamenajú aj viac peňazí a viac podpory pre výskum, splnilo iba šesť univerzít.
Pomôže nový zápis Výsledky Univerzity
Univerzita Komenského v Bratislave Slovenská technická univerzita v Bratislave Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach Technická univerzita v Košiciach Technická univerzita vo Zvolene Vysoké školy bez zaradenia, ktoré by mali v priebehu roka splniť kritériá na univerzity
Ekonomická univerzita v Bratislave Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Žilinská univerzita v Žiline Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici Neukončená akreditácia, predbežne navrhnutá medzi univerzity
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave
Čoskoro by malo pribudnúť ďalších päť, ktoré nesplnili iba jedno zo šiestich kritérií: počet študentov pripadajúci na učiteľa. Zmení sa to zakrátko po zápise. „Pri zápisoch študentov do prvého ročníka už tento ukazovateľ splníme a nepripúšťam inú možnosť ako tú, že ekonomická univerzita ostane univerzitou,“ potvrdil rektor bratislavskej ekonomickej univerzity Rudolf Sivák.
Ďalších 15 vysokých škôl nesplnilo v posledných šiestich rokoch, ktoré komisia posudzovala, viac kritérií. Na odstránenie nedostatkov majú rok, ak to nezvládnu, minister navrhne ich preradenie medzi vysoké školy bez zaradenia. Posledné slovo bude mať parlament.
Do tretej kategórie odborných vysokých škôl zaradila komisia zatiaľ jedinú školu – Vysokú školu ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave. Ak v tejto kategórii ostane, bude môcť udeľovať iba bakalárske tituly.
Na súkromnej Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave ešte kontrolujú pracovné zmluvy pedagógov, v priebehu desiatich dní by mali akreditáciu skončiť. Rektor školy Vladimír Krčméry hovorí, že komisia odporučila ich zaradenie medzi univerzity. Viac peňazí by to však pre nich neznamenalo – súkromná škola od štátu peniaze nedostáva.
Hrozba protestu Akreditácie ešte môže zvrátiť protest generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý upozorňuje najmä na retroaktivitu procesu. Komisia posudzovala školy šesť rokov dozadu, hoci kritériá stanovili až v roku 2007.
„Školám dávame na splnenie kritérií ešte rok, hodnotiť tak budeme súčasný stav, takže o retroaktivite nemôže byť ani reči. Pripravili sme odbornú odpoveď, ktorú posielame na vládu, rozhodnúť bude musieť ona,“ tvrdil včera Mikolaj.
Niektorí pedagógovia Trnkov protest spochybňujú aj preto, že sa objavil vo vedeckej rade fakulty jednej zo škôl, ktorá sa medzi univerzity nedostala – Bratislavskej vysokej školy práva.
Beata
Balogová
