BRATISLAVA. Bratislavský inšpektorát životného prostredia pokračuje v povoľovaní skládky odpadov v Pezinku. Pre TASR to potvrdil jeho šéf Miroslav Held. Priblížil, že inšpektorát odstráni nedostatky, ktoré mu vytýkal Najvyšší súd SR. Ten zrušil v máji rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, v ktorom potvrdila právoplatnosť integrovaného povolenia na výstavbu a prevádzku pezinskej skládky odpadov. Bratislavský inšpektorát životného prostredia tak musel začať celé konanie o integrovanom povolení odznova.
Oznámenie o pokračovaní v konaní prišlo podľa predsedu predstavenstva spoločnosti Ekologická skládka Jána Mana ml., ktorá je prevádzkovateľom skládky, o päť minút dvanásť. Ako ďalej uviedol pre TASR, je nevyhnutné, aby bolo nové povolenia vydané pred začatím zrážkového obdobia. "V opačnom prípade nedokážeme zabrániť prieniku odpadovej vody do okolitého terénu, čo spôsobí ekologickú katastrofu."
Priblížil, že nakoľko je akumulačná nádrž, v ktorej sa hromadí dažďová voda z telesa skládky, plná až po okraj, vydal príkaz na uzatvorenie odvodňovacieho potrubia. Podľa Mana ml. jesenné dažde behom dvoch dní naplnia aj kazetu č. 3, v ktorej sa už nachádza uložený odpad, a preto je nevyhnutné dovtedy vydať nové povolenie. Myslí si, že je zarážajúce, ako sú ekologickí aktivisti a primátor Pezinka voči takejto hrozbe ľahostajní.
"Oznámenie o pokračovaní v konaní mi zatiaľ nebolo doručené a preto sa k nemu vyjadrím dodatočne," reagovala pre TASR Zuzana Čaputová z občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta. Podotkla, že akumulačnú nádrž videla pred pár dňami a je podľa nej naplnená hlboko pod okraj. "Nehrozí teda jej pretečenie. Bude lepšie sústrediť sa na vecnú stránku a nepoužívať nepravdivé a nátlakové argumenty v podobe hrozieb ekologickej katastrofy," zhrnula.
Výstavba pezinskej skládky vzbudila veľký odpor u miestnych obyvateľov. Tí sa preto okrem iného obrátili aj na Európsky parlament s petíciou, v ktorej upozorňujú na porušenie ich práv vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru. Európska komisia by tak mala začať predbežné vyšetrovanie povolenia skládky. Proti skládke aktivisti usporiadali tiež niekoľko protestov v Pezinku, pred Úradom vlády SR či ministerstvom životného prostredia.
Vybudovanie a prevádzku skládky odobril vydaním integrovaného povolenia IŽP Bratislava. Jeho rozhodnutie neskôr potvrdila aj SIŽP. Podkladom pre toto povolenie bolo územné rozhodnutie vydané Krajským stavebným úradom v Bratislave. Na čele úradu bol Ján Man mladší (nominant Smeru-SD), vlastník 130.000 m2 pozemkov pod navrhovanou skládkou a syn vtedajšieho predsedu predstavenstva spoločnosti Ekologická skládka (ES) Jána Mana, ktorá žiadala o povolenie skládky. Man ml. neskôr zo svojej funkcie na vlastnú žiadosť odstúpil. Ján Man ml. 26. mája súdu oznámil, že sa stal predsedom predstavenstva ES.
