BRATISLAVA. Na Generálnej prokuratúre dnes vypovedali v kauze Hedvigy Malinovej dvaja policajní operatívci. Výpovede oboch trvali približne päť hodín. TASR to potvrdil právny zástupca v súčasnosti už Hedvigy Ž. Roman Kvasnica.
Podľa jeho názoru ich výpovede nemali až taký význam pre trestné konanie. Jeho ďalšie návrhy na výpovede ďalších svedkov prokuratúra približne pred dvoma týždňami údajne zamietla. Kvasnica navrhoval vypočuť v kauze niekoľko slovenských politikov, ako aj psychiatrov, ktorí skúmali stav študentky po útoku.
"Generálna prokuratúra sa k detailnejšiemu priebehu vyšetrovania až do jeho ukončenia vyjadrovať nebude," povedala dnes pre TASR hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová.
Obaja operatívci mali byť prítomní počas výsluchu študentky po údajnom útoku na jej osobu. Na GP prebehli výsluchy v tejto kauze aj v pondelok 24. augusta. Vypočuli policajného vyšetrovateľa.
Advokát Kvasnica chcel vypočuť aj manželku generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, pretože podľa neho pracovala v jednom tíme s podávateľom trestného oznámenia ohľadom krivej výpovede Hedvigy Žákovej. Informovala o tom v pondelok 24. augusta televízia JOJ.
Kauza Hedvigy M. sa začala presne pred troma rokmi, keď 25. augusta 2006 pred ôsmou ráno po ceste na štátnice mali vtedy 23-ročnú študentku nitrianskej univerzity napadnúť dvaja neznámi útočníci. Dôvodom malo byť to, že hovorila do telefónu po maďarsky. Útočníci údajne študentku zbili a popísali jej blúzku protimaďarskými heslami. Polícia 11. septembra 2006 trestné stíhanie zastavila s tým, že skutok sa nestal, o čom neskôr na tlačovej konferencii informoval aj minister vnútra Robert Kaliňák, pričom si vtedy so sebou vzal aj dôkazy.
Študentka sa neskôr vyjadrila, že policajti na ňu pri výsluchu vyvíjali psychický nátlak, aby sa priznala, že klame. Odlišnosť v počiatočných výpovediach Hedvigy M. bola v tom, že na rozdiel od pôvodnej výpovede ju páchatelia nenapadli kvôli telefonátu vedenom v maďarčine, ale pre rozhovor s dvojicou v aute s maďarskou poznávacou značkou.
Necelý mesiac po údajnom útoku podala študentka prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť na Okresné riaditeľstvo PZ v Nitre a nitriansku prokuratúru voči zastaveniu trestného stíhania. Po uplynutí ďalšieho mesiaca prokuratúra jej sťažnosť zamietla ako nedôvodnú. Na to nasledovalo trestné oznámenie na Hedvigu M. za zavádzanie orgánov činných v trestnom konaní. Fyzická osoba, ktorá ho podala, si neželala byť menovaná.
V decembri 2006 sa Hedviga M. obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR. V sťažnosti, s ktorou však neuspela, namietala porušenie svojho základného práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, ako aj práva na súdnu a inú ochranu a práva na právnu pomoc pred štátnym orgánom. Porušiť ich mali svojím konaním polícia a prokuratúra. Študentka sa v tom čase obrátila aj na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Študentku maďarskej národnosti polícia obvinila z krivej výpovede a krivej prísahy 14. mája 2007. Polícia a prokuratúra trvali na tom, že si útok z augusta 2006 vymyslela. V auguste 2007 sťažnosť Hedvigy M. voči obvineniu nitrianska krajská prokuratúra odmietla. Policajný prezident Ján Packa však len niekoľko dní predtým pripustil, že študentku zbili, ale nie spôsobom, ako uviedla.
Polícia a prokuratúra sa v prípade vyšetrovania kauzy Hedvigy M. dopustili aj pochybení, ktoré mali vplyv na vyhodnocovanie dôkazov. V septembri 2007 to tvrdil generálny prokurátor Dobroslav Trnka, ktorý v tej súvislosti zriadil päťčlenný špecializovaný tím, čím prípad prevzala Generálna prokuratúra SR. V septembri 2008 Trnka avizoval, že v prípade sa už vykonali všetky úkony, čaká sa na znalecké posudky, dôkazy sa vyhodnotia a prípad sa uzavrie. Prípad dostal medzinárodný rozmer a podpísal sa aj pod ochladenie slovensko-maďarských vzťahov.
