Európska komisia nechce rozsúdiť, či smernicu o voľnom pohybe osôb interpretuje správne Slovensko, alebo Maďarsko.
BRATISLAVA. Futbaloví chuligáni, teroristi, kriminálni recidivisti. Na tieto kategórie ľudí sa väčšinou vzťahuje európska smernica, na základe ktorej Slovensko odoprelo vstup na svoje územie maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi. Ten mal v piatok v Komárne na pozvanie miestnej samosprávy odhaliť sochu svätého Štefana.
Slovenské ministerstvo zahraničných vecí v piatok v protestnej nóte napísalo, že „vzhľadom na bezpečnostné riziká príslušné orgány na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38, zákona o pobyte cudzincov a o policajnom zbore odopreli vstup prezidentovi Maďarskej republiky“ na slovenské územie.
Maďari: Konáte protiprávne
Maďarská strana, ktorá si v pondelok predvolala nášho veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa, však hovorí, že takto smernicu používať nemožno.
„Smernica jasne definuje podmienky, ktoré musia byť naplnené, keď sa vo výnimočných prípadoch aplikujú obmedzenia cestovania. Slovensko ich nezobralo do úvahy, jeho rozhodnutiu preto chýba právny základ,“ tvrdí maďarský rezort diplomacie.
Európska komisia sa k záležitosti odmietla vyjadriť.
Slovensko neposkytlo uspokojivé vysvetlenie svojho rozhodnutia. Chýba mu právny základ.
Zsuzsanna Mátrai,
maďarské ministerstvo zahraničia
Európska smernica prenesená do slovenského zákona o pobyte cudzincov umožňuje členským štátom obmedziť voľný pohyb osôb, chápe to však ako poslednú možnosť, keďže ide o obmedzenie základnej slobody.
Členské štáty môžu obmedziť voľný pohyb občanov únie na základe verejnej politiky, verejnej bezpečnosti alebo zdravia verejnosti, píše sa v smernici.
„Opatrenia prijaté z dôvodov verejnej bezpečnosti musia vychádzať výlučne z osobného správania jednotlivca. Toto správanie musí predstavovať skutočnú, existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu pre záujmy spoločnosti,“ vysvetľuje advokát Martin Škamla.
Právnička Zuzana Števulová dodáva, že zákaz vstupu do členského štátu pre občana únie je výnimočným opatrením a musí byť adekvátne zdôvodnené. „Ak nejde o štátne tajomstvo, rozhodnutie musí obsahovať nielen konštatovanie ohrozenia bezpečnosti, ale aj konkrétne dôvody,“ hovorí.
Dôvody chýbali
Extrémisti, ktorí sa kvôli Sólyomovi mali zhromaždiť v Komárne a o ktorých ako o nebezpečenstve hovoril premiér Robert Fico, sa v texte nóty ako vysvetlenie rizika neobjavili.
Hovorkyňa maďarského rezortu diplomacie Zsuzsanna Mátrai hovorí, že by to aj tak bolo bezpredmetné, keďže podľa smernice musí zákaz vstupu vychádzať „výlučne zo správania danej osoby“.
Advokát Škamla si myslí, že označiť maďarského prezidenta za hrozbu pre verejnú bezpečnosť je len ťažko zdôvodniteľné.
Proti verejnému činiteľovi európsku smernicu použili zatiaľ v jedinom známom prípade – keď krajne pravicového holandského poslanca Geerta Wildersa, ktorý mal v Snemovni lordov predstaviť kontroverzný film spájajúci islam s terorizmom Fitna, nevpustila na svoje územie Veľká Británia. Poslanca, ktorého doma trestne stíhajú, však Británia na nevpustenie vopred upozornila.
Slováci a Maďari sa hrajú s ohňom, píšu Nemci
Nemeckí komentátori vyzývajú Brusel, aby skrotil slovensko-maďarský spor.
BERLÍN, BRATISLAVA. Diplomatický spor Slovenska a Maďarska zaujal aj zahraničných novinárov. Niektorí nemeckí komentátori zaň vinia priamo slovenského premiéra Roberta Fica.
Vojna slov medzi Bratislavou a Budapešťou je nebezpečnou hrou s ohňom a mala by ju zastaviť Európska komisia, píše nemecký časopis Spiegel.
Jasne vinu rozdeľuje vplyvný Frankfurter Allgemeine Zeitung. „Ešte sa nestalo, aby jeden členský štát Európskej únie povedal prezidentovi druhého členského štátu, že je persona non grata,“ píše časopis. „Reakcia Bratislavy je prehnaná, tak ako mnoho z toho, čo Ficova nacionalistická vláda vymyslela proti Maďarom a čiastočne aj proti maďarskej menšine na Slovensku.“ Konflikt môže podľa časopisu odlákať pozornosť od slovenských problémov s ekonomickou krízou.
Juraj Koník
Beata
Balogová
