BRATISLAVA. Slovenský rozhlas (SRo) nesúhlasí s väčšou časťou pripomienok k návrhu zmluvy so štátom a dodatku k nej na rok 2010, ktoré mu predložilo ministerstvo kultúry. Obáva sa straty nezávislosti. Vedenie rozhlasu na rozdiel od STV nechce zdroje zo zmlúv so štátom využiť na výrobu programu vo verejnom záujme.
Generálna riaditeľka SRo Miloslava Zemková si nevie predstaviť, že by štátni úradníci vstupovali do programov vo verejnom záujme, určovali by ich kvantitatívne a kvalitatívne parametre, kontrolovali ich. Ministerstvo podľa návrhu, ktorý predložilo rozhlasu, chce financovať špeciálne projekty – programy a žiada, aby bolo za nimi uvedené, že ich podporilo.
Problém zmluvy neriešia
To však podľa Zemkovej nerieši dlhodobé podfinancovanie rozhlasu. Návrh zasahuje do kompetencií rozhlasového vedenia, od rozhlasu žiada viac administratívy. Tiež chce rozhodovať o konkrétnom použití peňazí, určovať programové priority. Rozhlas by sa prijatím takejto filozofie ministerstva dostal do pozície príspevkovej organizácie ministerstva kultúry, stratil by svoju nezávislú pozíciu, tvrdí šéfka SRo.
Koncom roka 2008 z rokovania generálnej riaditeľky SRo Miloslavy Zemkovej s ministrom Marekom Maďaričom a premiérom Robertom Ficom podľa slov Zemkovej vyplynulo, že rozhlas by zo zmluvy mohol financovať to, na čo v súčasnosti nemá dosť zdrojov, zabezpečiť svoje vysielanie. To v praxi znamená, že by peniaze použil napríklad na vysielače alebo aj na vyriešenie problémov Symfonického orchestra SRo.
Rozhlasová rada prerokovala návrh zmluvy so štátom a dodatku s pripomienkami ministerstva kultúry. Predseda rady Igor Gallo navrhol vysloviť k nim nesúhlas a požiadať generálnu riaditeľku SRo, aby o návrhu ďalej rokovala s ministerstvom, časť rady navrhovala rokovanie priamo s ministrom Marekom Maďaričom. Na rokovaní však nebolo potrebných osem členov, preto o návrhoch uznesenia rada nehlasovala.
Celkové náklady za prvý polrok čerpal Slovenský rozhlas (SRo) vo výške 13,687 milióna eur (411 miliónov Sk), čo je 47,2 % ročného rozpočtu. Realizovaný bol nákup investícií vo výške 1,238 milióna eur (37 miliónov Sk). V príjmovej oblasti je suma 12,147 milióna eur (365 milióna Sk) z úhrady za služby verejnosti, príjem z reklamy za prvý polrok je 980 tisíc eur (29,5 milióna Sk).
