BRATISLAVA.
Hoci oficiálne štatistiky neexistujú, podľa odhadov najstaršej mimovládnej organizácie pre podporu detí v domovoch Úsmev ako dar spolu nežije asi pätina z necelých troch tisícok súrodencov. Zatiaľ čo v minulosti dochádzalo k deleniu najmä pre podceňovanie súrodeneckých väzieb, dnes je problémom najmä nedostatok miest v jednom zariadení pre všetkých súrodencov.
Súrodenecké väzby musia zachovať
Rozdeliť súrodencov možno v súčasnosti najmä vtedy, ak to vyžaduje zdravotný stav niektorého z nich. Rozvíjanie a udržiavanie súrodeneckých väzieb však musí zostať zachované. Na prípadných súrodencov sú vždy upozornení aj rodičia, ktorí sa rozhodnú pre osvojenie dieťaťa či profesionálne rodiny.
"Na základe komunikácie s domovmi odhadujeme, že zhruba 20 percent detí nevyrastá v spoločnom zariadení so všetkými svojimi súrodencami," povedal ČTK predseda organizácie Úsmev ako dar Jozef Mikloško. Práve Úsmev ako dar každoročne organizuje letné a zimné pobyty pre súrodencov, ktorí žijú oddelene; podklady dostáva od samotných domovov.
Súrodenecké skupiny (v zátvorke počet súrodencov) v slovenských detských domovoch:
| Súrodenecké skupiny | Rok 2004 | Rok 2005 | Rok 2006 | Rok 2007 | Rok 2008 |
| Dvojčlenné | 538 (1076) | 555 (1110) | 589 (1178) | 561 (1122) | 565 (1130) |
| Trojčlenné | 178 (534) | 205 (615) | 213 (639) | 222 (666) | 220 (660) |
| Štvorčlenné | 76 (304) | 82 (328) | 94 (376) | 108 (432) | 109 (436) |
| Päťčlenné | 28 (140) | 36 (180) | 46 (230) | 47 (235) | 58 (290) |
| Viacčlenné | 13 (82) | 14 (90) | 22 (151) | 21 (136) | 32 (215) |
| SPOLU | 833 (2136) | 892 (2323) | 964 (2574) | 959 (2591) | 984 (2731) |
| Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny | |||||
Deti v minulosti rozdeľovali
K deleniu súrodencov dochádzalo podľa Mikloška častejšie v minulosti, kedy sa týmto väzbám nepripisoval náležitý význam. "Rozdelenie súrodencov je však pre psychiku detí veľmi zraňujúce, možnosť vyrastať spolu je nevyhnutnou súčasťou zdravého vývinu dieťaťa," upozornil. V súčasnosti je zas častým dôvodom rozdelenia mnohopočetnosť súrodeneckých skupín vyňatých z rodiny. "Nie vždy má domov toľko voľných miest, aby mohol prijať všetkých súrodencov naraz," uviedol Mikloško. Podobne to platí aj o profesionálnych rodičoch - zamestnancoch domova, ktorí sa väčšinou nemôžu postarať o viacpočetnú súrodeneckú skupinu.
Nezriedka je však podľa Mikloška za rozdelením súrodencov aj zlyhanie človeka. "Zodpovední nedokážu nájsť vhodný domov, ktorý by dokázal prijať všetkých súrodencov," tvrdil. Náhradní rodičia zas majú zvyčajne záujem o osvojenie jedného dieťa bez jeho prípadných bratov či sestier. "Trauma z odmietnutia sa tak pre deti zostávajúce v domove ešte prehlbuje," dodal.
Bez svojej sestry vyrastal aj dnes už 27-ročný Ľubomír Berky, ktorý bol v domove od svojho narodenia. Z dojčenského ústavu v Jesenskom neďaleko Rimavskej Soboty putoval do detského domova v Necpaloch pri Martine, kde bola aj jeho o päť rokov staršia sestra. Keď mal Ľubo osem rokov, preradili ho pre rečovú chybu do osobitnej školy internátnej v Krpeľanoch. "So sestrou sme sa vídavali len občas na spoločných akciách detských domovov," priblížil.
Súrodenci, z ktorých má dnes každý vlastnú rodinu, sa hlbšie spoznali až po odchode z domova. "Máme iný pohľad na život, rozdielne hodnoty. Keďže sme spolu nevyrastali, vzťah medzi nami vychladol," zhodnotil Ľubo. So sestrou si vraj občas zatelefonujú; najbližšími ľuďmi sú však pre neho manželka a starší manželský pár, ktorý bol aj pri krste jeho detí. "Mamu som videl raz, odvtedy som po tom netúžil," dodal.
