BRATISLAVA. Minister školstva Jána Mikolaj (SNS) dnes obhajoval súpis maďarských geografických pomenovaní, ktorý je záväzný pre vydavateľov učebníc.
Zoznam v predchádzajúcich dňoch kritizovala opozičná SMK, pretože je podľa nej neúplný. Mikolaj vyhlásil, že do zoznamu sa nedostali pomenovania s hanlivým významom či z čias takzvanej maďarizácie v niekdajšom Uhorsku.
Maďarské názvy miest či riek v knihách pre deti maďarskej národnosti sa dostali do pozornosti pred začiatkom minulého školského roka. Mikolaj totiž nariadil zmeniť dovtedajší spôsob ich písania a maďarské pomenovania nahradili slovenské. Neskôr však SMK s pomocou najsilnejšej vládnej strany Smer-SD presadila zmenu zákona, podľa ktorej sa majú v učebniciach používať zaužívané názvy v maďarskom jazyku, pričom za lomkou alebo v zátvorke ich dopĺňajú pomenovania v slovenčine.
Mikolajova SNS zmenu kritizovala a spolu s ďalšou vládnou stranou ĽS-HZDS ju chcú napadnúť na Ústavnom súde. Minister školstva dlhšie namietal, že zákon je nevykonateľný, pretože nedostatočne definuje, čo sú vžité názvy. Ministerstvo však napokon pripravilo zoznam viac než 3300 maďarských pomenovaní, podľa ktorého majú vydavatelia písať učebnice.
"Nie sú tam názvy, ktoré sú pre Slovákov neprirodzené, alebo dokonca hanlivé, alebo urážlivé, ako felvidék poprípade tóth," povedal Mikolaj. Do súpisu sa taktiež podľa neho nedostali pomenovania z obdobia 1867 až 1918, keď sa v bývalom Uhorsku snažili Maďari svoj jazyk presadiť aj v prostredí, kde žili iné národnosti. Súpis síce bude možné dopĺňať, minimálne polovicu školského roka však bude platiť terajší zoznam, dodal minister.
Mikolaj odmietol aj ďalšiu výhradu SMK, ktorá ministerstvu vyčítala, že v súpise chýba napríklad maďarské pomenovanie Dunaja. Podľa Mikolaja Dunaj tečie aj cez Maďarsko, a preto má aj originálny maďarský názov. Ten sa podľa neho môže učebniciach v maďarčine bežne používať.
Na Slovensku s približne 5,4 miliónmi obyvateľov žije asi pol miliónová maďarská menšina. Úroveň napĺňania osobitných práv menšiny, medzi ktoré patrí napríklad aj vyučovanie detí v maďarskom jazyku, je dlhodobo predmetom nielen domácich sporov, ale aj sporov medzi Slovenskom a Maďarskom.
Správa "MIKOLAJ: Hanlivé názvy ako Tóth alebo Felvidék do učebníc nepatria" rozšírená v prvých troch odsekoch o stanovisko jazykovedca Istvána Lanstyáka z Katedry maďarského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Jazykovedec:
Argumentácia ministra školstva Jána Mikolaja, že geografické názvy obsahujúce slovo Tót- alebo názov pre niekdajšie Horné Uhorsko Felvidék pôsobia pre Slovákov neprirodzene, hanlivo alebo urážlivo, je neopodstatnená - tvrdí to jazykovedec István Lanstyák z Katedry maďarského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
"V geografických názvoch slovo Tót- určite nie je hanlivé a je nepredstaviteľné, aby nejaký minister menil tradičné maďarské zemepisné názvy," povedal agentúre SITA Lanstyák.
Podľa neho možno pojem Tót- vnímať hanlivo len v prípade, že takto označíme slovenské etnikum. Keď sa toto slovo dostalo do zemepisných názvov, nebolo ešte hanlivé a svoju štylistickú neutralitu si v zemepisných názvoch zachovalo dodnes. Okrem slova tót sa ešte v maďarčine na pomenovanie Slováka využíva pojem „szlovák“, ktorý sa však neuplatňuje v geografických názvoch.
"Je to ako keby sme hovorili o Uherskom Hradišti v Čechách a nejaký maďarský minister by si vymyslel, že to nie je správny názov, lebo Uherské je zastarané, a nariadil by to nazývať Maďarské Hradište. Alebo keby sme slávneho matičiara z 19. storočia Viliama Paulinyho-Tótha prekrstili na Viliama Paulinyho-Slováka," tvrdí Lanstyák.
Jazykovedec upozorňuje, že geografické názvy sú konzervatívne. Zachovávajú aj také formy, ktoré sa už v bežnej reči zmenili, preto sa ich štylistická hodnota môže líšiť od štylistickej hodnoty toho istého slova používaného samostatne. Napríklad slovo „smrdieť“ alebo „sviňa“ nevyvoláva podľa jazykovedca v ľuďoch práve tie najlepšie pocity, a predsa by nenapadlo ministra premenovať kúpele Smrdáky na Voniaky a obec Svinná na Ošípaná.
Názvu Felvidék nepripisuje Lanstyák žiaden hanlivý význam, až na to, že ho radi používajú aj extrémisti. Avšak i bežná populácia označuje týmto pojmom Hornú zem, čo je doslovný preklad slova. V historickom kontexte slúži Felvidék na pomenovanie historického regiónu v rámci Uhorska. "Keby chcel niekto hovoriť v učebnici o dnešnom Slovensku ako o Felvidéku, to by nebolo správne, čo je jasné. Ale pokiaľ hovoríme o území dnešného Slovenska pred rokom 1918, tak to je normálne, lebo značná časť Slovenska sa tak historicky nazývala," vysvetľuje Lanstyák. Štylistickú hodnotu jazykových prostriedkov nemôže diktovať žiaden minister, pretože tá existuje a vytvorila sa dávno, dodáva jazykovedec.
Minister školstva Ján Mikolaj dnes na tlačovej konferencii uviedol, že do zoznamu odporúčaných geografických názvov pre vydavateľov maďarských učebníc nezaradil slová ako Tót- alebo Felvidék, pretože pre Slovákov vyznievajú neprirodzene, hanlivo alebo urážlivo. Zo zoznamu vypadli aj názvy, ktoré vznikli v období maďarizácie. „Z toho vyplýva, že tie názvy, ktoré vznikali v rokoch 1867 až 1918, v týchto učebniciach nie sú.
Sú tam pôvodné názvy, ktoré vznikali do toho obdobia, alebo tie, ktoré vznikali neskôr,“ povedal Mikolaj. Rezort zároveň uprednostnil pôvodné názvy pred novými. Špecifickým prípadom sú obce, ktoré sa v rôznych historických etapách zlučovali, pričleňovali alebo odlučovali. Týka sa to napríklad obcí Bernátovce, Budince, Košťany, Všechsvätých alebo Valaliky. Pri ich písaní odporučilo ministerstvo nepoužívať nové, ale historické názvy.
Zoznam distribuovalo ministerstvo cez Štátny pedagogický ústav pre vydavateľstvá, obsahuje 3 319 názvov. Rezort tvrdí, že pri jeho zostavovaní sa opieral o odborný podklad, ktorým je monografia Majtán a kol. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 - 1997), vydanej Slovenskou akadémiou vied v roku 1998.
Kritici zoznamu odkazujú na školský zákon, podľa ktorého sa musia vydavatelia pri písaní geografických názvov orientovať zaužívanými názvami, ktoré sa objavili v učebniciach v rokoch 2002 až 2006. „Na ministerstve školstva sme nenašli žiadnu učebnicu, ktorá bola schválená v tomto období,“ odôvodňuje vydanie zoznamu Mikolaj. V školách je osem učebníc, pri ktorých sa vydavatelia orientovali usmerňujúcim zoznamom ministerstva.
Podľa Lászlóa Szigetiho zo Strany maďarskej koalície je zoznam neúplný, chybný a neakceptuje maďarský pravopis. Pri mnohých vraj chýba maďarský ekvivalent. "V spomínanom zozname nemajú maďarský názov rieky Bodrog, Bodva, Dunaj, Hornád, Ipeľ, Slaná a Tisa. Sú to všetko rieky na území Slovenska a bežne sa používajú ich maďarské pomenovania," uviedol Szigeti na tlačovej besede 24. augusta. Podľa neho nemá v zozname maďarské pomenovanie minimálne osem kotlín a niekoľko nížin.
