BRATISLAVA.
Novinárov o tom na tlačovej besede informovala dvojica nezaradených poslancov László Nagy a Zsolt Simon, ktorí zároveň navrhli novelu zákona. Tvrdia, že tým chcú zmierniť napäté slovensko-maďarské vzťahy, ale aj ukázať nedostatky súčasnej legislatívy.
Poslanci chcú zrušiť "mocenské postavenie ministerstva kultúry v procese kodifikácie podoby štátneho jazyka". Táto úloha patrí podľa nich akademickým a jazykovedným pracoviskám. Požadujú tiež zrušiť používanie termínu "verejný styk", zrušiť postavenie rezortu pri schvaľovaní textov pomníkov a zrušiť pokuty za používanie nespisovnej slovenčiny. Podľa zákona, ktorý bude platiť od septembra, je možné prehrešky proti slovenčine trestať pokutou až päťtisíc eur.
Na billboardoch, ktoré budú v maďarskom, rómskom jazyku a troch slovenských nárečiach, chce strana ukázať škodlivosť jazykového zákona. Občania na nich nájdu napríklad text Co keho do teho jak ja hutorim. Chcem robic s podtitulom Na Slovensku je 350 000 nezamestnaných. To treba riešiť. Simon tvrdí, že ten, kto si prečíta billboard si uvedomí nielen porušenie zákona, ale aj to, čo ním súčasná vláda zakrýva. Podľa Nagya billboardy s textami vedome porušujú jazykový zákon.
Simon s Nagyom oslovili s novelou tri opozičné poslanecké kluby. "SDKÚ-DS a KDH deklarovali, že sa vyjadria pred začiatkom rokovania parlamentu, neodmietli podporu tohto návrhu zákona. Zo strany SMK sme nedostali odpoveď," tvrdil novinárom Simon. Parlament sa návrhom novelizovať jazykový zákon bude zaoberať na schôdzi, ktorá sa začne 8. septembra. Ak by návrh prešiel, novela by mala byť účinná od 1. decembra tohto roka. Súčasnú podobu jazykového zákona prijal parlament v júni.
Ministerstvo: Porušili aj iné zákony
Na iniciatívu strany Most zareagovalo ministerstvo kultúry. Vyhlásenia a zámery strany Most-Híd sú podľa jeho vedenia provokáciou a snahou zvyšovať napätie. Súčasne podľa hovorcu ministerstva kultúry Jozefa Bednára pokračujú v šírení zámerných dezinformácií o zákone o štátnom jazyku.
Jasnou a dokonca priznanou provokáciou je podľa Bednára billboardová kampaň. "Vo svojej zlomyseľnosti si však v tomto prípade neuvedomili, že neuvedenie textu na billboarde v štátnom jazyku nie je len porušením novelizovaného zákona, ale je porušením aj doteraz a roky platného zákona o štátnom jazyku," pripomenul Bednár.
Poukázal na to, že podľa súčasne platnej normy sa nápisy, reklamy či oznamy určené na informovanie verejnosti musia uvádzať v štátnom jazyku. Môžu byť preložené do iných jazykov, ale inojazyčné texty nasledujú až po rovnako veľkom texte v štátnom jazyku. "Most takouto billboardovou kampaňou v skutočnosti neupozorní na zmenu v zákone o štátnom jazyku, ale na to, že nepoznajú ani doteraz platný zákon a že im naozaj ide len o vyvolávanie napätia," konštatoval.
Na tvrdenie predstaviteľov Mosta-Hídu, že MK SR má v procese kodifikácie štátneho jazyka mocenské postavenie, pričom táto otázka prináleží jazykovedcom, Bednár reagoval, že akademické a jazykovedné pracoviská môžu mať na otázku podoby kodifikovaného štátneho jazyka rôzne názory. "Dokonca sa môže stať, že takéto pracovisko nepodá návrh na zmenu kodifikácie štátneho jazyka," vysvetlil hlavnú zodpovednosť ministerstva za túto problematiku.
Znenie zákona účinné od 1. septembra nevylučuje účasť konzultácie odborných jazykovedných inštitúcií pri každej zmene kodifikácie. Ministerstvo pripraví v tomto zmysle smernicu, ktorá upraví spôsob konania, ktorým bude každá zmena prechádzať. "Na podobe kodifikovaného jazyka by mal byť všeobecný konsenzus odborníkov a až potom MK pristúpi k schváleniu každej zmeny kodifikácie štátneho jazyka," dodal.
Bednár upozorňuje, že sa nič nedosiahne ani vypustením paragrafov, v ktorých nadpisoch sa vyskytuje pojem verejný styk. Nadpisy nie sú súčasťou právnych viet a právnych noriem. "Iba naznačujú, o čom je obsah právnej normy. Ich vypustením môže nastať veľmi nebezpečná interpretačná situácia, ktorej sa ministerstvo chcelo vyhnúť práve zmienkou o verejnom styku v nadpisoch spomenutých ustanovení," konštatoval.
Hoci pojem verejný styk v právnom poriadku nie je presne definovaný, podľa hovorcu je zrejmé, že ide o styk určený verejnosti, teda otvorenému okruhu prijímateľov. Súkromný styk je určený uzavretému okruhu prijímateľov.
Neschvaľovať ale kontrolovať
Kritizoval tiež tvrdenie, že MK bude po novom schvaľovať texty pomníkov. Môže iba posudzovať otázku súladu nápisu na pamätníku či pamätnej tabuli s požiadavkami zákona o štátnom jazyku. "To znamená, či je dodržané poradie textov v prípade, ak ich je viacero a či znenie v štátnom jazyku zodpovedá zneniu v inom jazyku," poznamenal s tým, že ministerstvo nemôže zasiahnuť do obsahu textu. Záväzné stanovisko bude následne podkladom pre stavebný úrad na rozhodnutie v stavebnom konaní a bude len formálne predložené stavebnému úradu zo strany stavebníka. Bednár zdôraznil, že zákon sa netýka hrobov ani náhrobných kameňov.
"Tvrdenie predstaviteľov strany Most-Híd, že udeľovanie sankcií môže byť likvidačné pre niektorých dôchodcov, je opäť príkladom vedomej dezinformácie a snahy vystrašiť občanov. Fyzická osoba, bežný občan, to znamená aj dôchodca, nemôže dostať podľa zákona o štátnom jazyku žiadnu pokutu," uzavrel.
