BRATISLAVA. Slovenská republika mešká s aplikáciou niektorých smerníc Európskej únie, ktoré neboli v stanovenej lehote prebraté do právneho poriadku SR.
Pri nich už transpozičná lehota uplynula, rovnako ako doba na odstránenie deficitu, na ktorom sa v marci uzniesol kabinet.
V niektorých prípadoch sa legislatívny proces ani nezačal. Týka sa to napríklad smernice o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, či o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami. O niektorých právnych predpisoch, ktoré by umožnili transformáciu smerníc, ako je zákon o vodách či odpadoch, bude opätovne rokovať parlament, keďže ich prezident SR Ivan Gašparovič vetoval.
Na schôdzu NR SR sa dostane aj zákon o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, ktorý v auguste schválila vláda. Na jej základe by sa aplikovalo kodifikované znenie smernice o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení.
Ďalšie smernice boli transponované iba čiastočne, prípadne úplne, avšak SR to neoznámila Európskej komisii (EK), a preto nie je transpozičný deficit doposiaľ odstránený.
Okrem starého deficitu má Slovensko aj ďalšie nové nesplnené úlohy. V súvislosti so 41 smernicami začala EK voči SR viaceré konania. Jeho začatie vyplýva zo zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ES). Na jej základe musia členské štáty prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej aj osobitnej povahy. Zároveň sa musia vzdať akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla dosiahnutie cieľov zmluvy ohroziť.
Konanie pozostáva z viacerých štádií. Prvým je formálne oznámenie, prostredníctvom ktorého požiada EK dotknutý členský štát, aby sa vo veci porušenia zmluvných povinností vyjadril do dvoch mesiacov. V prípade nedostatočnej alebo žiadnej reakcie môže komisia vydať odôvodnené stanovisko. V ňom zdôvodní porušenie práva ES a vyzve členský štát, aby to do dvoch mesiacov odstránil. Ak krajina EÚ nevyhovie takej výzve, môže EK predložiť vec Európskemu súdnemu dvoru. V tomto konaní už môže štát dostať sankcie.
Európska komisia žiada minimálnu paušálnu pokutu a minimálne denné penále. Minimálna paušálna pokuta navrhovaná pre SR je 725.000 eur (21,84 milióna Sk). Výška denného penále je stanovená od závažnosti porušenia povinností a dĺžky jeho trvania od 870 eur do 52.200 eur (26.209 - 1,57 milióna Sk).
