BRATISLAVA. Národná rada SR by mala po prípadnom nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy získať právomoc zaviazať nariadením slovenskú vládu podávať žalobu na Európsky súdny dvor. Týkať sa to má situácií, ak EÚ prijme legislatívu, s ktorou SR nebude súhlasiť. Táto novinka, obsiahnutá v návrhu novely zákona o rokovacom poriadku NR SR, je spoločnou iniciatívou parlamentného výboru pre európske záležitosti.
"Dohodli sa na tom zástupcovia všetkých politických strán, pretože ide o posilnenie právomocí národných parlamentov aj Výboru pre európske záležitosti voči vláde," vysvetlil pre TASR po dnešnom rokovaní tejto parlamentnej inštitúcie Ivan Štefanec (SDKÚ-DS). Podľa predsedu výboru Milana Urbániho (ĽS-HZDS) tak bude kabinet povinný podať žalobu bez diskusie a ďalšieho preverovania.
Niektorí členovia výboru okrem toho kritizovali aj súhrnný materiál o piatom roku členstva SR v Európskej únii, ktorý patril k hlavnému programu rokovania. Niektoré ministerstvá podľa nich svoje správy nepripravili dostatočne. "Boli formálne, všeobecné, s malou výpovednou hodnotou, bez konkrétnych návrhov riešení a terminovania úloh do budúcnosti," konštatoval Urbáni.
Negatívne hodnotenie dostalo hlavne ministerstvo zahraničných vecí, hospodárstva a kultúry. Poslancom sa v prípade rezortu diplomacie nepozdávala napríklad chýbajúca pasáž hodnotenia českého predsedníctva v EÚ. "Rovnako očakávali, že v správe bude zmienka o postoji Slovenska ku Kosovu," dodal.
Štefanec považuje za najslabšiu časť predmetného materiálu, ako aj celého fungovania Slovenska v únii, čerpanie eurofondov. "Máme tretinu programového obdobia a vyčerpali sme menej ako jedno percento prostriedkov," uviedol s tým, že požiadal vicepremiéra Dušana Čaploviča, ktorý správu predkladal, o návrhy na zlepšenie. "Bohužiaľ ich neuviedol, takže opozícia sa zdržala pri hlasovaní o tejto správe," poznamenal. Tá bola nakoniec ako celok prijatá.
Členovia sa zaoberali aj prípravou stretnutia parlamentných výborov pre európske záležitosti Vyšehradskej štvorky. To sa uskutoční 13. až 15. septembra v Liptovskom Mikuláši. Hlavnými bodmi rokovania bude ekonomická kríza, verejné financie, klimatické zmeny, energetika a spoločná poľnohospodárska politika.