Na vysoké školy sa dostanú aj uchádzači, ktorí splnili kritériá na prijatie, ale zostali „pod čiarou“. Bude tak menej nezamestnaných. Štát školám odpustí, že nemajú dosť pedagógov.
BRATISLAVA. Koncom júla ministerstvo školstva listom požiadalo rektorov vysokých škôl, aby prijali navyše ďalších 5000 študentov a 300 doktorandov.
Školy mali umožniť štúdium aj záujemcom, ktorí splnili kritériá na prijatie, ale pôvodne ich odmietli pre nedostatok miesta.
Ministerstvo, ktoré patrí SNS, argumentovalo, že chce v čase hospodárskej krízy umožniť, aby si ľudia zvyšovali kvalifikáciu. Predpokladá, že tak klesne počet nezamestnaných stredoškolákov, ktorí sa zamestnajú ďalším štúdiom.
Je to určitý príspevok k riešeniu súčasnej ekonomickej situácie, je však minimálny.
Michal Pokorný,
prorektor Žilinskej univerzity
Analytik a bývalý štátny tajomník ministerstva za SDKÚ Miroslav Beblavý povedal, že ministerstvo nemá celkom jasno. Núti školy, aby išli proti kritériám akreditácie, čo jasne dokazuje, že nemá jasnú predstavu, či je dobré, alebo zlé, ak majú veľa študentov.
Osobitní študenti
Školy zostali zaskočené. Požiadavka ministerstva prišla v čase, keď sa musia snažiť obhájiť svoje akreditácie, a práve vysoké počty študentov na jedného učiteľa im spôsobujú problémy.
Ministerstvo sa však rozhodlo svojsky vyriešiť aj tento problém. Rozhodlo, že uchádzači prijatí po 23. júli 2009 na denné štúdium v prvom a treťom stupni vysokoškolského štúdia sa pri posudzovaní kritérií, podľa ktorých Akreditačná komisia navrhuje status vysokej školy, nebudú započítavať k ostatným.
„Rozhodujúci bude dátum vydania rozhodnutia o prijatí na štúdium,“ povedala hovorkyňa ministerstva Dana Španková. Na otázku, ako budú školy študentov vykazovať a ako na nich dostanú peniaze, odpovedala, že „osobitným spôsobom“. Ďalšie detaily ministerstvo podľa nej objasní, až keď budú známe skutočné počty takto prijatých študentov.
Nesúhlasia, ale vyhovejú
„Dodatočné zvyšovanie počtov prijímaných študentov je nesystémový krok z hľadiska akreditácie vysokých škôl a najmä z hľadiska kvality vysokoškolského vzdelávania,“ myslí si Michal Pokorný, prorektor pre vzdelávanie Žilinskej univerzity. „Je to určitý príspevok k riešeniu súčasnej ekonomickej situácie, je však minimálny.“
Aj ďalší zástupcovia vysokých škôl hovoria, že problémy s nezamestnanosťou sa len o tri či päť rokov oddialia.
Univerzity, ktoré v novom akademickom roku obmedzili počty prijatých na bakalárske štúdium, aby vyhoveli podmienkam komplexnej akreditácie, však nakoniec ministerstvu vyhovejú.
Banskobystrická Univerzita Mateja Bela minulý týždeň ešte čakala na oficiálne písomné rozhodnutie ministerstva školstva. „Až potom rozhodneme, koľko študentov dodatočne prijmeme,“ povedala rektorka Beata Kosová. Na internátoch nechali určitú rezervu, ale nevystačí pre všetkých.
Aj Mikuláš Látečka, rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre povedal, že tak urobia iba preto, lebo ministerstvo sľúbilo, že to neovplyvní akreditačné hodnotenie. Rovnaký prístup zvolila aj Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Niektoré fakulty ani po žiadosti ministerstva už navyše neprijali nikoho. Univerzity na zvýšenie počtu študentov využili odvolacie konanie, alebo prijali tých, ktorých pôvodne odmietli z kapacitných dôvodov.
BRATISLAVA. Ekonomická univerzita v Bratislave zatiaľ podľa požiadavky ministerstva školstva dodatočne prijala na všetky fakulty 330 uchádzačov o bakalárske štúdium a 20 doktorandov. „Všetci už robili prijímacie skúšky a neboli prijatí z kapacitných dôvodov,“ povedal rektor Rudolf Sivák.
Sivák predpokladá, že väčšina získa aj ubytovanie. Chcú naň využiť najmä kapacity, ktoré sa uvoľnia po študentoch, čo odídu na pobyty do zahraničia.
UCM v Trnave
Na tri fakulty prijala zatiaľ najviac študentov. Na Filozofickú fakultu 526 bakalárov, na Fakultu masmediálnej komunikácie 334 a na Inštitút fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie 56.
Žilinská univerzita
Žilinská univerzita plánuje dodatočne na svojich sedem fakúlt prijať asi 250 študentov. „Časť je z odvolacieho konania, časť z druhého kola prijímačiek na dve fakulty,“ povedal prorektor Michal Pokorný.
Nie je isté, či všetci, čo požiadajú o ubytovanie, ho aj okamžite dostanú. Skúsenosti však hovoria, že v októbri a novembri by sa mala situácia zlepšiť.
Univerzita Komenského
Bratislavská UK rozšíri počet prijatých o 346 študentov a 16 doktorandov. Rektor František Gahér povedal, že o počtoch rozhodli dekani. Právnická fakulta prijme ďalších 100 študentov, lekárska 61, pedagogická 80, farmaceutická 32, Jesseniova lekárska fakulta v Martine 21, fakulta managementu 32, Evanjelická bohoslovecká fakulta 20. Ostatné fakulty už kapacity vyčerpali.
„Ubytovanie poskytujeme podľa vopred stanovených kritérií. Definitívne však rozhodne to, koľkí študenti sa na štúdium zapíšu a či bude voľná kapacita,“ povedal Gahér.
Slovenská poľnohospodárska univerzita
Poľnohospodárska univerzita v Nitre pôvodne plánovala prijať 1780 študentov denného bakalárskeho štúdia, ale pred prijímačkami limit znížila na 1080, aby splnila akreditačné kritériá.
Po 23. júli mohli dekani prijímať študentov podľa uváženia, zatiaľ ich dodatočne prijali 380. Brali na všetky fakulty, najviac na fakultu agrobiológie a potravinových zdrojov. „Ešte aj v druhej polovici augusta niektorí novoprijatí uchádzači dostávali súhlasné stanoviská k žiadosti o ubytovanie,“ potvrdil rektor Mikuláš Látečka.
Prešovská univerzita
Univerzita v Prešove prijme ďalších 550 študentov, povedala prorektorka pre vzdelávanie Ivana Cimermanová. Počty navrhovali dekani. Filozofická fakulta bude mať o 150 študentov viac, fakulta humanitných a prírodných vied o 100, fakulta manažmentu o 200, pedagogická fakulta o 70 a gréckokatolícka teologická fakulta o 35.
„Ubytovanie nevieme zabezpečiť, avšak univerzitné informačno-poradenské centrum vie byť pri vyhľadávaní ubytovania študentom nápomocné,“ povedala Cimermanová.
Katolícka univerzita
Katolícka univerzita v Ružomberku prijme ďalších 100 študentov a 43 doktorandov. Fakulty nebudú robiť ďalšie prijímačky, príjmu tých, pre ktorých pôvodne nemali dosť miest, povedal Vladimír Buzna, hovorca univerzity.
Prihlášky z vysokých škôl najdlhšie prijímali súkromné školy. Na väčšinu z nich sa dalo prihlásiť aj počas prázdnin.
BRATISLAVA. Stredoškoláci, ktorí sa v tomto akademickom roku nedostali na vysokú školu, mali ešte v auguste možnosť podať si prihlášku na viacero súkromných vysokých škôl.
Až do 16. septembra si ešte môžu uchádzači podať prihlášku na Bratislavskú medzinárodnú školu liberálnych štúdií, povedala manažérka školy Petra Krchňavá. Prihlášku treba do tohto dátumu doručiť osobne alebo poštou.
Prijímacie skúšky budú 18. septembra, poplatok za ne je 16,60 eura. Ide o denné bakalárske štúdium študijného odboru politológia. Prijímacia skúška má dve kolá, všetkých uchádzačov čaká písomný test aj ústny pohovor.
Písomný test je zostavený ako výber z možností a neprekračuje rozsah učebných osnov a štandardov strednej školy z dejepisu a náuky o spoločnosti. Výsledky po rozhodnutí rektora škola zverejní na svojej internetovej stránke. Školné na semester je 660 eur.
Do 31. augusta sa dalo hlásiť na Stredoeurópsku vysokú školu v Skalici. V dennej aj externej forme si mohli záujemcovia vybrať dva študijné programy - životné prostredie alebo medzinárodné vzťahy. Školné na bakalárske štúdium bude v tomto akademickom roku 1400 eur.
Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom uzavrel prijímanie prihlášok 28. augusta. V týchto dňoch ich sumarizujú, povedala asistentka rektora Monika Dohnanská.
Dostali okolo 2200 prihlášok, na študijný program učiteľstvo praktickej výchovy v externej forme zoberú 1800 uchádzačov na základe maturitného vysvedčenia. Jeho absolventi môžu s bakalárskym vzdelaním robiť učiteľov (majstrov) odborného praktického výcviku a ďalších praktických profesijných predmetov na stredných odborných učilištiach a stredných odborných školách. Školné na semester je 263 eur.
