Veľký piatok: Dnes je deň Kristovho ukrižovania

BRATISLAVA 29. marca (SITA) – Dnes - na Veľký piatok, si pripomíname umučenie a smrť Ježiša Krista. V katolíckej cirkvi sa v tento deň jediný raz v roku neslávi svätá omša. Veriaci sa v kostoloch schádzajú na tzv. veľkopiatkový obradoch, ktoré majú štyri

časti. Počas úvodnej bohoslužby slova sa čítajú alebo spievajú Pašie, čiže evanjeliová stať o Ježišovom umučení. olnou časťou liturgie je slávnostná poklona krížu. Tento obrad sa vyvinul v Jeruzaleme, kde veriaci bozkávali pôvodný Kristov kríž. Po obrade prijímania nasleduje tradičná procesia k Božiemu hrobu, ktorá sa zachovala už len v krajinách strednej Európy. Pri napodobenine Kristovho jaskynného hrobu sa v kostoloch až do Bielej soboty konajú rôzne pobožnosti a poklony.

V evanjelickej cirkvi je Veľký piatok najväčším sviatkom v roku, pretože v tento deň Boží Syn dokončil dielo vykúpenia sveta. Veľký piatok sa nazýva aj “prípravný deň” podľa židovskej tradície, keď to bol deň pred slávením Paschy – vyslobodenia z Egypta. Na rozdiel od katolíkov, ktorí majú na Veľký piatok prísny pôst nielen od mäsitých pokrmov, evanjelickí veriaci zachovávajú čiastočný pôst, čiže nejedia mäso. Až večer sa v evanjelických rodinách jedáva tradičná šunka a varené vajcia.

Ježiša Krista ukrižovali tesne pred židovskou Veľkou nocou a kvôli prísnym veľkonočným predpisom ho museli pochovať pred západom slnka. Pohrebu sa ujali jeho tajní učeníci z vysokých jeruzalemských kruhov - Jozef z Arimatey a Nikodém. Uložili ho podľa vtedajších zvykov natretého voňavými masťami a zabaleného v plachtách do hrobu, vytesaného v skale. Po Ježišovom zmŕtvychvstaní sa Svätý hrob stal významným pútnickým miestom a po stáročia sa oň viedli krvavé vojny. Okolo roku 320 dal cisár Konštantín nad ním postaviť veľkú baziliku. Peržania ju zbúrali a spolu s ňou zničili hrobku aj celú skalu, do ktorej bola vytesaná. Terajšia bazilika bola na mieste hrobu postavená počas križiackych výprav.

S Veľkým piatkom sa spájajú aj viaceré ľudové obyčaje. Naši predkovia sa napríklad umývali v riečnej vode, nabratej pred východom slnka, pretože verili v jej liečivé účinky. Počas Veľkého piatku nesmeli pracovať na poli, pretože by vyrušili Božieho anjela, ktorý v tento deň žehná zem, a nič by sa neurodilo. Keďže od štvrtka do soboty boli “zaviazané” zvony, gazdovia sadili hrach, bôb a mak, aby sa im zaviazali plody.

fa;te