Veľká noc: Ježišovo zmŕtvychvstanie je podstatou kresťanstva

BRATISLAVA 29. marca (SITA) – Veľká noc je najstarším a najväčším kresťanským sviatkom. Nadväzuje na židovskú Paschu – pamiatku vyslobodenia Izraelitov z Egypta pod Mojžišovým vedením. Tu má pôvod aj tradičný veľkonočný baránok, ktorého Židia jedli s narý

chlo upečeným nekysnutým chlebom v noci pred odchodom. Jeho krvou natreli veraje a prahy dverí, aby Boží anjel smrti obišiel ich domy. V tú noc totiž dopadla na faraóna a jeho ľud posledná z desiatich egyptských rán – smrť všetkých prvorodených. Až po nej prepustili Egypťania Izraelitov z otroctva.

Symboliku baránka prevzalo aj kresťanstvo, kde pripomína Kristovu krv, ktorá nás oslobodila z otroctva hriechu a zachránila pred večnou smrťou. Preto sa Ježiš Kristus nazýva aj Božím baránkom. Od čias cisára Konštantína Veľkého slávia kresťania Veľkú noc v prvú nedeľu po prvom jarnom splne, preto má tento sviatok pohyblivý dátum. Okrem toho si Kristovo zmŕtvychvstanie pripomínajú každú nedeľu, ktorá v kresťanskom prostredí nahradila ako deň pokoja židovskú sobotu. Kristovo vzkriesenie je podstatou veľkonočných sviatkov aj kresťanskej viery. Radosť z tohto najväčšieho zázraku vyjadruje aj dlhé slávenie Veľkej noci: Veľkonočnou nedeľou sa začína oktáva, počas ktorej je každý deň sviatkom. Nasleduje Veľkonočné obdobie so siedmimi veľkonočnými nedeľami. Až 40 dní po Veľkej noci sa slávi Ježišovo vystúpenie do neba a 50 dní po Veľkej noci zoslanie Ducha Svätého - Turíce. Týmto sviatkom sa končí Veľkonočné obdobie liturgického roka a začína sa obdobie cez rok.

te;fa