Bratislava 29. marca (TASR) - Veriaci kresťania na Slovensku tak ako inde vo svete si dnes, na Veľký piatok, pripomínajú utrpenie, umučenie a smrť Ježiša Krista na kríži. Udalosť, keď Krista ukrižovali na vrchu Golgota za vlády cisára Tibéria a Pontského Piláta. V katolíckych kostoloch sa v tento deň neslúžia sväté omše, ale konajú sa veľkopiatočné obrady - bohoslužby slova, poklony sv. krížu a na mnohých miestach krížové cesty. Tento deň je spojený s prísnym pôstom.
Evanjelici považujú Veľký piatok za najvýznamnejší sviatok pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. V evanjelických chrámoch sa dnes na službách Božích čítajú a spievajú pašie - história utrpenia a smrti Pána Ježiša, prisluhuje sa Večera Pánova. Zachováva sa tiež čiastočný pôst, nejedáva sa mäso.
Po roku 1989 sa Veľký piatok stal dňom pracovného pokoja.
Veľká noc je najstarším kresťanským sviatkom. Nadväzuje na židovskú paschu - ktorá sa slávila od 14. do 21.dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva.
Termín Veľkej noci nie je stály, každoročne sa mení. Od 1. nicejského snemu v roku 325 sa Veľká noc slávi vždy na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca - po 21. marci. Môže teda pripadnúť na jednu z nedieľ medzi 22. marcom a 25. aprílom.
Veľká noc je najvýznamnejším a najväčším kresťanským sviatkom, pretože viera v živého a vzkrieseného Krista je základom kresťanskej cirkvi.
