BRATISLAVA. Premiér Robert Fico (Smer-SD) dnes poprel špekulácie o úradníckej vláde. Koalícia podľa neho vydrží v súčasnom zložení do parlamentných volieb v júni 2010. Vyhlásil to v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu. Úvahy o úradníckom kabinete vyvolala ešte v auguste menšia koaličná strana SNS, ktorej zástupca naznačil, že sa Smer-SD o túto možnosť zaujímal.
"My sme nikdy s takouto kartou nehrali," povedal Fico. Podpredseda SNS Jaroslav Paška koncom augusta tvrdil, že zástupcovia najsilnejšej koaličnej strany Smer-SD sa pýtali svojich kolegov z českej sociálnej demokracie (ČSSD), či by úradnícka vláda nebola riešením, ako presunúť pred voľbami zodpovednosť za tvrdé opatrenia proti hospodárskej kríze na niekoho iného. Premiér to však dnes označil za "vyfabulovaný príbeh".
Vyskúšali by menšinovú vládu
Fico v auguste presadil zmenu zloženia vlády práve na úkor SNS, ktorej odobral ministerstvo životného prostredia. Zdôvodnil to kontroverznými zmluvami uzavretými za ministrov z radov národniarov. Strana Jána Slotu však v kabinete napriek tomu zostala.
"Čakali sme, či náhodou Slovenská národná strana neodíde. Keby bola bývala odišla, pokúšali by sme sa udržať menšinovú vládu až do konca volebného obdobia," poznamenal dnes premiér.
Trojčlenná vládna koalícia Smeru-SD, SNS a ĽS-HZDS prežila najvážnejší spor v roku 2007. Vtedy hrozila odchodom ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara, ktorá protestovala proti odvolaniu jej ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu.
Dočasnú úradnícku vládu má susedné Česko. Kabinet Jana Fischera, ktorý vytvorili dve najsilnejšie strany ODS, ČSSD a menšia Strana zelených, nastúpil po páde vlády Mirka Topolánka (ODS).
U Rómov viac zaváži represia, tvrdí Fico
V prípade trestnej činnosti Rómov predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) nevylučuje, že v budúcnosti bude represia významnejšia ako prevencia.
"Rómske obyvateľstvo si musí uvedomiť, že má najprv určité povinnosti a až potom určité práva," poznamenal premiér. Dodal, že zázračné riešenia, s akými prichádzajú extrémisti sú buď nerealizovateľné, alebo nefungujú, na druhej strane vyzdvihol prácu ministra vnútra Roberta Kaliňáka a podpredsedu vlády Dušana Čaploviča (obidvaja Smer-SD) v tejto oblasti.
Kaliňák nedávno posilnil policajný zbor o 300 príslušníkov, ktorí budú alokovaní najmä do oblastí s rómskymi osadami. "Dušan Čaplovič nie človek, ktorý by vyznával filozofiu krátkeho dvora a dlhého biča, toto nie je filozofia sociálnych demokratov," povedal premiér, podľa ktorého je rómsky problém otázkou generačnej výmeny a týka celej Európy.
"Ale nevytvárajme dojem, že Slovensko má v tejto oblasti alebo v oblasti extrémizmu nejaký špeciálny problém," upozornil s poukazom, že na rozdiel od susedného Maďarska u nás nikto Rómov nestrieľa, ani nehádže na veľvyslanectvo susedného štátu Molotovove koktaily.
Bajnai údajne zákon nepozná
Na margo napätých vzťahov s Maďarskou republikou Fico poznamenal, že sú jednak produktom predvolebnej kampane v tejto krajine, kde sa jednotlivé strany predbiehajú v nacionalizme, jednak výsledkom politiky SMK.
"Spomeňte si na výrok Pála Csákyho, že pokiaľ Maďari nebudú v slovenskej vláde, nebude na Slovensku pokoj," upozornil premiér. S maďarským kolegom Gordonom Bajnaim chce podľa vlastných slov rozprávať o upokojení situácie, ale nie v pozícii obžalovaného, ktorý sedí pred prokurátorom.
Zároveň opäť kritizoval jeho neznalosť slovenského jazykového zákona, o ktorom majú spolu rokovať, zo strany maďarského premiéra. "Ako je možné, že predseda maďarskej vlády vydá vyhlásenie o dvoch vetách a obidve sú lžou?" opýtal sa Fico. Bajnai totiž mylne predpokladal, že zákon umožňuje sankcionovať lekára za to, že komunikuje s pacientom po maďarsky, prípadne zakazuje omše v tomto jazyku.
Predseda vlády zopakoval svoju ponuku stretnúť sa s maďarskými predstaviteľmi v Komárne pri sochách vierozvestcov Cyrila a Metoda v prípade, že ich mesto umiestni na dôstojný pozemok a následne "položiť kvety" aj k pomníku sv. Štefana.
Aktivisti: Viac ako policajtov treba rómskych asistentov
Najímanie nových policajtov, ktorých chce vláda nasadiť v regiónoch s rómskymi osadami, k výraznejšiemu poklesu kriminality nepovedie. Chýbajú totiž riešenia na najvážnejšiu príčinu krádeží či lúpeží - chudobu ich obyvateľov. ČTK to povedali oslovení aktivisti a starostovia. Kabinet by mal podľa nich radšej nájsť peniaze na ich vzdelávanie. Inak budú v osadách naďalej vyrastať ďalšie generácie odkázané na štátne dávky či zločin, dodali.
S návrhom prijať 300 nových policajtov prišiel minister vnútra Robert Kaliňák v čase, keď extrémistické združenie Slovenská pospolitosť usporiadala niekoľko protirómskych demonštrácií. Dôvodom na protestné zhromaždenia mal byť útok dvojice mladíkov z rómskej osady na dôchodcu vo východoslovenskej obci Šarišské Michaľany. Vláda už návrh schválila.
Kde je hlad, tam sa kradne
Namiesto policajtov by však podľa Ladislava Oravca z Nadácie Milana Šimečku mal štát do osád vyslať viac sociálnych či zdravotníckych pracovníkov. S ich pomocou by sa mohli napríklad lepšie vzdelávať deti chudobných obyvateľov a tým si v budúcnosti výrazne zvýšiť šance na zamestnanie. "Zvyšovať počty policajtov bez prijímania ďalších opatrení na pomoc rómskym osadám považujem za populistické riešenie," povedal Oravec, ktorý sa problematike životných podmienok v takzvaných segregovaných sídlach venuje už dlhšie.
"Kde je hlad, tam sa kradne. Zvýšenie počtu policajtov nerieši príčiny vzniku problémov, ale iba ich následky," poznamenala Tatiana Drmlíková z mimovládnej organizácie Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC). Asociácia sa podieľa na projekte zameranom na zlepšenie zdravia ľudí v takmer sedemdesiatich osadách. "Tento krok, ktorý má viesť k nastoleniu poriadku a ochrane obyvateľov pred "zlými Rómami", iba podporuje extrémistov a ich aktivity," dodala.
Neveria ani starostovia
Veľké očakávania nemajú od zvýšeného počtu policajtov ani oslovení starostovia. Ich nasedenie by síce mohlo napríklad vyvolať rešpekt u mladistvých, ale v minulosti sa vraj najmä pri vyšetrovaní menších krádeží polícia príliš neosvedčila. "Kedy policajt vyriešil nejaký problém drancovania zemiačísk? Nikdy," zhrnul starosta Huncoviec neďaleko Kežmarku Jozef Majerčák. Pochybuje navyše, že sa v regiónoch s osadami podarí policajtom nájsť dostatok vhodných uchádzačov.
Ani pôsobenie sociálnych pracovníkov nie je podľa starostov bezproblémové. Niektorí údajne odmietajú do osád chodiť. Avšak na miestach, kde pracujú schopní ľudia, dokážu obyvateľov osád pozitívne ovplyvňovať, povedal starosta obce Drahňov v okrese Michalovce Tibor Jasovský. "Viac pracovníkov by pomohlo. Keď sa s komunitou komunikuje, je to určite lepšie, ako keď sa ponechá bez povšimnutia," dodal.
V súčasnosti by malo v teréne pôsobiť okrem aktivistov ACEC niekoľko stoviek sociálnych pracovníkov a ich asistentov. Ďalších ľudí vyslal do osád Úrad verejného zdravotníctva. Viac než 600 špecializovaných asistentov pracuje aj na školách. Koľko ľudí by bolo potrebných, aby sa pokryla celá populácia približne 150.000 až 170.000 obyvateľov osád, z dostupných informácií známe nie je. Chudobné sídla sa pritom podľa starostov rozrastajú.
ČTK
