Bratislava 29. marca (TASR) - Na Veľkonočnú nedeľu 31. marca sa začne letný čas a úderom druhej hodiny stredoeurópskeho času sa posunú hodiny na tretiu hodinu letného času.
Uvádza sa to vo vládnom nariadení o zavedení letného času, podľa ktorého si budú Slováci prestavovať hodinky až do roku 2006. Letný čas sa v tomto roku skončí 27. októbra.
Myšlienka zmeny času, alebo tzv. času, ktorý by šetril denným svetlom, sa po prvý raz objavila v článku Benjamina Franklina z roku 1784. Kľúčovým argumentom na striedanie časov v súčasnosti sú ekonomické dôvody. Odporcovia však poukazujú na poruchy spánku, únavu a s tým spojené rôzne telesné a psychické problémy. V susednej Českej republike sa pekár a dlhoročný odporca letného času Stanislav Pecka zo Sobětuch neďaleko Chrudimu usiluje už niekoľko rokov o zrušenie letného času. Dokonca presviedča českú vládu, aby ho zrušila a podporu hľadal na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Pecka argumentuje, že letný čas je protiprávny a škodí ľudskému zdraviu. Dvojitý letný čas - 2 hodiny odklonu od GMT (greenwichský stredný čas) zaviedli v druhej svetovej vojne. Platil počas obdobia, v ktorom sa používal riadny letný čas tak, že počas leta bol čas odklonený od GMT o 2 hodiny a v zime o hodinu dopredu.
Na území Slovenska letný a zimný čas po prvý raz zaviedli počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa zavádza každoročne. Až do roku 1995 trval šesť mesiacov. Od roku 1996, keď bola jeho dĺžka v Slovenskej republike zosúladená so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, bol predĺžený na sedem mesiacov.
Zmenu času používa väčšina členských štátov Európskej únie, USA, Rusko a iné krajiny sveta.
