Nitra 29. marca (TASR) - Hlboký duchovný obsah charakterizuje zvyky, tradície a obyčaje záverečných dní veľkonočného týždňa, počas ktorých si veriaci pripomínajú utrpenie Ježiša na kríži a vzápätí oslavujú jeho zmŕtvychvstanie.
Na Veľký piatok sa v minulosti konali na dedinách početné púte a krížové cesty, sprevádzané modlitbami, nábožnými spevmi a bohoslužbami. Táto tradícia sa v ostatných rokoch obnovila, pričom krížové cesty sa konajú i v mnohých mestách. Kresťania sa klaňajú krížu, ďakujú Ježišovi za jeho obeť, ktorou vykúpil ľudí z hriechov, spoločne sa modlia a prosia Ježiša o požehnanie pre trpiacich a odpustenie pre hriešnikov. Schopnosť odriekania a obete je v tento deň čiastočne symbolizovaná prísnym pôstom a zákazom konzumácie mäsitých jedál.
Radostné očakávanie zmŕtvychvstania Ježiša i oslava nového života prichádzajúceho s jarným obdobím sa prelínajú v zvykoch a tradíciách Bielej soboty. Ľudia vtedy zdobili svoje príbytky kvetmi, zelenými halúzkami, maľovanými kraslicami, ozdobami zo šúpolia, peria a slamy i drevenými figúrkami mláďat hospodárskych zvierat, symbolizujúcich silu života. V kresťanských rodinách vymieňali v lampách na svietenie olej, spoločne ho pálili v kostoloch, pričom vraveli, že tak upaľujú Ježišovho zradcu Judáša. Hlbší zmysel svetla lámp, kahancov, sviečok a horiaceho oleja však spočíva v poukázaní na žiaru a moc kresťanskej viery, svetlo a jas, ktorým Boh ukázal veriacim cestu do svojho kráľovstva.
Vzkriesenie Ježiša Krista, tento najväčší sviatok kresťanov, najcennejší Boží dar i najväčšie tajomstvo ich viery oslávili veriaci v chrámoch a kostoloch účasťou na svätých omšiach a bohoslužbách. V tento deň sa skončil aj predveľkonočný štyridsaťdňový pôst, počas ktorého sa na dedinách nekonali zábavy a veriacim sa odporúčala striedmosť v jedle a pití. V predvečer Veľkonočného pondelka sa začala najmä mládež pripravovať na dlho očakávaný sviatok, plný zábavy a hier. Naplnilo ho tradičné šibanie a oblievanie dievčat, sprevádzané ľudovými riekankami, vinšami a piesňami. Po celý deň sa navštevovali priatelia, gazdovia i celé rodiny. Rušný deň sa obyčajne končil večernou zábavou a veselicou.
