BRATISLAVA. Utajovanie toho, čo podľa zákona nemusí byť tajné, a slimačie tempo pri vybavovaní 70tisíc žiadateľov v penzijnom veku. Aj taký je obraz Slovenského pozemkového fondu, ktorého rekonštruk〜ciou a transparentnosťou sa už neraz pochválil premiér Fico.
Prísne tajné
Pozemkový fond zverejňuje len mená, priezviská a adresy reštituentov, s ktorými podpísal zmluvu, respektíve katastrálne územie, kde im vydal náhradné pozemky.
Čísla parciel, výmera a cena, za ktorú ich previedol na reštituentov, sú vyčiernené. To znamená, že ak ich medzičasom predali, nie je možné zistiť, či neskončili v rukách firiem s dobrými kontaktmi na politické strany alebo funkcionárov fondu.
Pozemkový fond je skutočne výkladnou skriňou vládnej koalície, komentuje Marián Leško.
Fond musí na internetovej stránke zverejňovať aj voľné pozemky, ktoré môže ponúknuť reštituentom – osobám, ktorým komunisti po roku 1948 zhabali majetky. Tí sa môžu obrátiť aj na regionálne odbory fondu, ktorých adresy sú na webe. Z hľadiska verejnej kontroly je oveľa dôležitejší obsah zmlúv, ktoré podpisuje fond s reštituentmi.
Aj to je problém, za ktorý nesie zodpovednosť nové vedenie vymenované pred rokom vládou. Riaditeľom je Miroslav Mihalík (Smer) a námestníkom Adrián Šándorčin (HZDS).
V novembri 2008 parlament zvolil aj členov nového kontrolného orgánu – rady, v ktorej sedia aj zástupcovia opozície. Kľúčové však bolo posilnenie právomocí rady. Tá sa spravidla stretáva raz mesačne, posudzuje všetky reštitučné, ale aj nájomné a kúpno-predajné zmluvy. Táto zmena má byť poistkou, aby sa neopakovali kauzy ako Veľký Slavkov, keď sa dostali ľudia blízki predsedovi HZDS Vladimírovi Mečiarovi lacno k pôde vo Vysokých Tatrách.
„Zmluvy prechádzajú niekoľkostupňovou kontrolou odborných útvarov. Predkladajú sa rade a proces je zavŕšený podpisom štatutárov,“ povedal hovorca fondu Ľudovít Kavjak. Riaditeľ a námestník podpisujú zmluvy spoločne, čo mal byť krok k väčšej transparentnosti.
„Údaje ako číslo parcely by mali byť zverejnené. Aj toto je jedna z tvárí koalície, ktorá sa tvári, že je otvorená a transparentná, chce riešiť veci. Takýmto spôsobom ich však práve nerieši,“ hovorí exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most). Predsedu Rady SPF Jozefa Kolesára vyzval, aby zabezpečil, že vymazaný bude len dátum narodenia reštituentov. Odpovede sa zatiaľ nedočkal.
Údaje chránia veľmi prísne
Aj člen rady a bývalý šéf fondu Miloslav Šebek (Smer) pripúšťa, že vedenie fondu by nemalo všetko utajovať, „ale neviem posúdiť, čo všetko je predmetom ochrany. O tom, čo sa má zverejniť, rozhodujú profesionáli na základe zákona o ochrane osobných údajov“.
Fond tvrdí, že koná v súlade so zákonom – o ochrane osobných údajov aj o pozemkovom fonde. Ani jeden však nezakazuje zverejniť číslo parcely, aby si mohol každý overiť, čo sa s reštituovanými pozemkami ďalej deje. Ochrane osobných údajov v tomto prípade podlieha len dátum narodenia.
Premiér mlčí
Fond napriek utajovaniu tvrdí, že zverejňovanie zmlúv je transparentné: „Po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom môže oprávnená osoba nakladať s nehnuteľnosťou podľa vlastného uváženia. SPF nemá právo zasahovať do ďalších prevodov, respektíve úkonov a týmito informáciami ani nedisponuje.“
Podobne argumentoval aj bývalý námestník riaditeľa fondu Branislav Bríza (HZDS), keď vyšlo najavo, že k reštituovaným pozemkom sa dostali ľudia z Mečiarovho okolia.
Premiér Fico na otázky, či je v poriadku, že fond utajuje dôležité údaje, respektíve, či sa neobáva podobných káuz ako Veľký Slavkov, neodpovedal.
Reštituovala aj rodina šéfa fondu
Bývalý šéf pozemkového fondu za SMK František Hideghéty podpísal reštitučnú zmluvu so svojou príbuznou.
BRATISLAVA. Hoci Slovenský pozemkový fond nezverejňuje na internete celé zmluvy, aj z toho, čo nevymazal, možno usúdiť, že prevody lukratívnej pôdy vo Vysokých Tatrách, ktoré stáli kreslo bývalého námestníka riaditeľa fondu Branislava Brízu (HZDS), boli vopred pripravenou akciou.
Predávali všetci
Všetci reštituenti, s ktorými podpísal Bríza v apríli 2007 spolu 15 zmlúv, svoje pozemky promptne predali.
Viacerí aj ľuďom z okolia Vladimíra Mečiara. Po zásahu katastra a prokuratúry sa však vrátili do rúk štátu.
Mečiarovi ľudia momentálne vlastnia „len“ pozemky vo Veľkej Lomnici, ktoré kúpili od reštituentov za tri milióny korún (100-tisíc eur).
O tom, že Bríza zrejme nekonal náhodne, svedčí aj spôsob, akým prideľoval pozemky. Hoci reštituenti pochádzali z južného Slovenska, viacerí dostali lukratívne parcely v Tatrách alebo na Donovaloch. Väčšinu škandalóznych zmlúv navyše podpísal v posledný deň, keď mal od vtedajšieho šéfa fondu Františka Hideghétyho (SMK) plnú moc.
Hideghéty podpísal od volieb v roku 2006 do júna 2007, keď ho vo funkcii nahradil Miloslav Šebek (Smer), takmer 350 zmlúv.
Podľa zistení denníka SME svoje pozemky následne predal zhruba každý desiaty reštituent. Hideghéty však na rozdiel od Brízu rešpektoval pôvodné územné nároky reštituentov – to znamená, že im spravidla pridelil pozemky v rovnakom alebo susednom okrese.
Konflikt záujmov?
Hideghéty rozhodoval aj o svojej rodine. Zmluvu podpísal 18. apríla 2007 aj s reštituentkou Martou Hideghétyovou zo Šamorína, ktorá dostala pozemky v neďalekom Hviezdoslavove. Ich rozloha nie je známa, keďže všetky údaje v zmluve sú začiernené. „Vyšli by z toho také tri alebo štyri parcely,“ hovorí Ján Hideghéty, manžel reštituentky. Bývalý šéf fondu je synom jeho bratranca.
Marta Hideghétyová sa delí o tieto pozemky so sesternicou a bratom. Čakala na ne približne dva roky, hoci niekedy to trvá aj pätnásť a viac rokov. Jej manžel Ján nevidí nič zvláštne na tom, že reštitúciu podpísal jeho príbuzný. „Nemôžeme za to, že akurát vtedy bol šéfom fondu. Okrem toho, to je manželkina pôda, ktorá s ním nie je priama rodina.“ Hideghétyová zatiaľ pozemky nepredala.
Hideghétyho nástupca Šebek podpísal od augusta 2007 do mája 2008 celkove 22 reštitučných zmlúv. Všetky pozemky pridelil v rovnakom alebo susednom okrese, piati reštituenti ich medzičasom predali.
Marek Vagovič
Obžalujú Brízu?
Vyšetrovanie pozemkového škandálu sa blíži ku koncu. Parcely vo Veľkom Slavkove, pre ktoré sa takmer rozpadla vládna koalícia, stále vlastní štát.
BRATISLAVA. Vo februári 2008 polícia obvinila bývalého námestníka riaditeľa Slovenského pozemkového fondu Branislava Brízu a jeho nástupkyňu Helenu Osuskú (obaja za HZDS) zo zneužitia právomocí verejného činiteľa.
Obaja sa mali ešte v apríli 2007 podieľať na nezákonných reštitúciách a falšovaní zmlúv, za čo ich aj neskôr odvolali z funkcií. Pozemkový škandál stál kreslo aj bývalého ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu (HZDS).
„Vyšetrovanie prípadu je pred ukončením,“ potvrdila SME hovorkyňa policajného zboru Andrea Polačiková. To, či bude podaná obžaloba, nechcela konkretizovať. Podobne reagovala aj Jana Tökölyová z Generálnej prokuratúry: „Vo veci sa koná, preto nebudeme poskytovať detailnejšie informácie.“
Vyšetrovací spis má momentálne na stole špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Preštudovať si ho chce do konca septembra. Či podajú obžalobu, zatiaľ nechcel povedať. „Uvidíme, či budú ešte potrebné nejaké úkony, alebo či budeme môcť rozhodnúť už na základe toho, čo máme k dispozícii.“
Lukratívne pozemky vo Veľkom Slavkove, ku ktorým sa vďaka Brízovi dostala spoločnosť GVM blízka Vladimírovi Mečiarovi, sú stále majetkom štátu. Kataster v Poprade na podnet prokuratúry zrušil ich prevod v prospech reštituentov.
So spolumajiteľom firmy GVM Milanom Bališom sa nám spojiť nepodarilo. V minulosti povedal, že keď zostanú pozemky štátu, vyzvú reštituentov, aby im vrátili peniaze späť. Firma im za parcely v hodnote 1,5 miliardy korún zaplatila 13 miliónov korún.
„Zatiaľ od nás nikto nič nevymáha,“ hovorí reštituentka Katarína Ninitzová. „Stále čakáme, čo bude ďalej. Na fonde nám povedali, že nám dajú náhradné pozemky niekde inde.“
vag
Reštitúcie sa vlečú. Fond: Robíme, čo môžeme
Ľudia, ktorým komunisti zhabali pozemky, majú 80 a viac rokov. Keď sa fond nerozhýbe, ich navrátenia sa možno nedožijú.
BRATISLAVA. Keď vypukla kauza Veľký Slavkov, vláda dočasne zmrazila všetky reštitučné zmluvy. V tom čase bolo okolo 70-tisíc neuspokojených reštituentov. Premiér Robert Fico tvrdil, že pozemky začnú vydávať až po prijatí systémových zmien. Fond sa zmenil, na tempo reštitúcií to nemá nijaký vplyv.
Tento rok podpísalo vedenie fondu len jedenásť zmlúv. „Koalícia narýchlo pretlačila zákon, ktorým sa vytvorila rada fondu. Vláde však trvalo do apríla tohto roku, kým prijala vykonávacie predpisy, podľa ktorých má fond postupovať pri vydávaní pozemkov,“ upozorňuje bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most).
Hovorca fondu Ľudovít Kavjak tvrdí, že sa snažia uspokojiť reštitučné nároky všetkých oprávnených osôb v rámci svojich možností a schopností“. Dokedy to bude trvať, nevedel odhadnúť. „Ide o zložitý proces, kde musí dôjsť k dohode dvoch strán.“ Podľa Kavjaka však reagujú ľudia na zmeny vo fungovaní fondu pozitívne. Počet sťažností klesol o 35 percent, návštevnosť stránky stúpla o sto percent.
Budova pozemkového fondu.
vag
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
