BRATISLAVA. Čisto stranícke a kamarátske obsadzovanie postov v štátnej správe umožní vládny návrh zákona o štátnej službe, tvrdí Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. „Štátna služba sa posunie výrazne smerom ku klientelizmu a neprofesionálnemu obsadzovaniu miest," uviedol na tlačovej besede Beblavý.
Platný zákon podľa Beblavého ustanovuje, že každé voľné miesto v štátnej službe okrem tých, čo sú menované ako politické, sa musí obsadiť výberovým konaním. Poradie, ktoré stanoví komisia, je pre úrad záväzné, upozornil Beblavý, čo podľa neho znamená, že úrad musí obsadiť miesto človekom, ktorý konkurz vyhral a až keby tento človek nebol schopný alebo nechcel nastúpiť, môže úrad prijať druhého, resp. tretieho v poradí.
Zamestnancov štátnych firiem môže vyberať hocikto a hociako
Podľa Beblavého by to podľa nového návrhu bolo inak. „Nový zákon síce obsahuje tie isté ustanovenia, ale hovorí, že sa musia použiť len pre vedúcich zamestnancov," vysvetlil Beblavý a dodal, že pre bežných zamestnancov už má stačiť len tzv. výber.
„Výber je nový mechanizmus, ktorý zákon obsahuje. Zjednodušene povedané hovorí, že je síce v tlači potrebné ohlásiť, že je voľné miesto, ale všetky ostatné veci necháva na príslušný služobný úrad. Nikde nie je už v tomto paragrafe ustanovenie, že poradie je pri výbere záväzné," uviedol Beblavý. Podľa neho by to znamenalo, že na všetky „nemanažérske“ miesta v štátnej službe síce bude treba ohlásiť výber v médiách, ale „zvyšok obsadenia si môže každý úrad, ministerstvo robiť podľa vlastnej vôle.“
Beblavý upozornil, že práve týchto nemanažérskych miest v štátnej službe je asi 90 percent.
„Ani vedúce miest nezostávajú v poriadku," tvrdí Beblavý, podľa ktorého aj v tomto prípade je v návrhu zákona závažný pokus obísť možnosť férového výberového konania. „Návrh zákona umožňuje obsadiť miesto vedúceho zamestnanca aj presunom iného vedúceho zamestnanca," vysvetlil a dodal, že na takýto presun nestanovuje zákon žiadne limity, takže by umožnil obsadiť ľubovoľnú funkciu ľubovoľnou inou funkciou.
Ako príklad Beblavý uviedol vedúceho maličkého oddelenia na Úrade práce v Banskej Bystrici, napríklad šéfku právneho oddelenia, ktorú by bolo po novom možné priamym preložením bez konkurzu urobiť šéfkou Sekcie legislatívy povedzme na ministerstve financií. „Nie je tam zaručené, že ten človek je skutočne najlepší kandidát, alebo na ten post má," konštatoval Beblavý.
Zákon znevýhodňuje pracovitých
Podľa Beblavého takto dochádza k likvidácii základnej filozofie zákona o štátnej službe, že miesta sa obsadzujú len výberovým konaním. Zákon chce podľa neho znevýhodniť aj pracovitejších pracovníkov. Doteraz úradníkom, čo každoročne dosahovali lepšie pracovné hodnotenie, zvyšovali rýchlejšie plat ako tým, čo od nadriadených dostávali zlé hodnotenia, čo podľa Beblavého znamenalo aspoň nejakú motiváciu mať výkon. „Zákon toto jednoducho ruší," uviedol Beblavý a dodal, že sa vracia stav, ktorý tu bol pred rokom 2003, keď plat závisel od odpracovaných rokov. „Kvalita práce zase nebude zohrávať žiadnu úlohu," konštatoval.
Podľa Beblavého by mal parlament zákon úplne odmietnuť a vrátiť alebo ak to nie je politicky možné, aspoň z neho vypustiť spomínané ustanovenia. Zákonom sa budú poslanci zaoberať na schôdzi, ktorá sa začne v utorok.
Zákon je v poriadku, tvrdí ministerstvo
Rezort práce a sociálnych vecí nesúhlasí s kritikou, ktorú na adresu vládneho návrhu zákona o štátnej službe dnes vyslovil Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. "Vyjadrenie pána Beblavého možno charakterizovať rovnakými prívlastkami, akými on sám označil návrh nového zákona o štátnej službe," uviedlo v reakcii ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Beblavý poznamenal, že v parlamente prerokovávaný návrh umožní stranícke a kamarátske obsadzovanie postov v štátnej správe. Podľa ministerstva v prípade obsadzovania riadiacich postov v štátnej správe súčasný zákon nemožno použiť, "pretože je jednoducho neaplikovateľný." V stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytla Barbora Petrová z ministerstva sa ďalej uvádza, že novelizáciou zákona o štátnej službe z roku 2003 sa v zákone posilnil politický vplyv.
V prípade obsadzovania štátnozamestnaneckých miest na základe výberu ministerstvo argumentuje, že i bez toho, aby to zákon výslovne ustanovil, je povinnosťou služobného úradu obsadiť aj v prípade výberu voľné miesto človekom, ktorý vo výberovom konaní preukáže najvyššiu úroveň schopností, osobnostných vlastností a odborných znalostí potrebných na plnenie úloh na obsadzovanom mieste.
