BRATISLAVA. Už päťdesiat rokov žije mimo svojej vlasti. Keď z Tibetu v roku 1959 utekal, na náhornú plošinu sa rútili čínske tanky. Z exilu v indickej Dharamsale sa potom musel prizerať, ako Peking pri budhistických kláštoroch otvára karaoke bary či verejné domy.
Dalajláma raz opísal Tibet, vystavený kultúrnej genocíde ako „peklo na zemi“. „Nie je pravda, že nemám rád Číňanov. Nemám rád to, čo robia,“ vysvetľoval vlani magazínu Time.
Mních, ktorý desí Čínu
V očiach Číny je aj po päťdesiatich rokoch len „separatistickým mníchom“. Aj preto Peking úzkostlivo sleduje, s kým sa dalajláma stretáva, a snaží sa ho na medzinárodnom poli izolovať. A často sa jej darí.
Ako je to s návštevami Dalajlámu? Trápne výhovorky opozície komentuje Peter Morvay.
Juhoafrická republika mu v marci odmietla udeliť víza. Chcel sa zúčastniť na mierovej konferencii. Čína vtedy krajinu varovala, že prijatie 74-ročného mnícha by výrazne zhoršilo vzájomné bilaterálne vzťahy.
Pri prvej návšteve Slovenska v roku 2000 sa dalajláma zúčastnil na obrade rozmetania mandaly a vysypania piesku do Dunaja. FOTO – TASR
Víza potreboval dalajláma aj pred návštevou Bratislavy. Hoci iba pár dní predtým Slovensko tajne navštívil čínsky minister obrany, stop pre tibetského duchovného vodcu to neznamenalo.
India vydáva tibetským exilantom identifikačné preukazy, takzvané žlté pasy. Tie platia vo väčšine krajín Európskej únie. Slovensko ich uznalo len pred tromi týždňami, 19. augusta 2009.
"Dalajláma dostal od slovenského veľvyslanectva v Dílí hneď Schengenské vízum, oprávňujúce na vstup do SR a ďalších krajín Schengenu," povedal hovorca ministerstva zahraničia Peter Stano.
Slovensko tak nemuselo dalajlámovi udeľovať špeciálne víza. Ministerstvo vnútra poskytne tibetskému mníchovi aj štátnu ochranku.
Dalajlámu však v Bratislave najvyšší ústavní činitelia odignorujú. Prezident, premiér ani predseda parlamentu o stretnutie neprejavili záujem.
Pokojom proti tankom
Napriek sile Číny si na dalajlámu vlani našli čas napríklad aj britský premiér Gordon Brown, francúzsky prezident Nicolas Sarkozy či český predseda vlády Mirek Topolánek. Peking preto dokonca zrušil summit Európska únia – Čína.
Dalajláma sa nesnaží len lobovať za Tibeťanov v Číne. Nabáda ľudí, aby sa viac zaoberali sebou a okolitým svetom. „Bez slobody nie je pokrok,“ prízvukoval vlani v Prahe.
Jeho nenásilný spôsob odporu proti čínskej okupácii ocenil svet v roku 1989 Nobelovou cenou. Mnohí tibetskí exulanti však tvrdia, že tichý odboj k ničomu neviedol. Čínske tanky v Lhase počas nepokojov z jari 2008 ukázali, že Tibet bez záujmu sveta nemusí prežiť.
Vytlačili ich z námestia, vracajú sa
Priestor pred prezidentským palácom opäť obsadia aktivisti za ľudské práva v Číne.
BRATISLAVA. Ľudskoprávni aktivisti, ktorým bratislavské Staré Mesto protizákonne zakázalo júnové zhromaždenie za ľudské práva v Číne počas návštevy čínskeho prezidenta, sa dočkali kompenzácie.
Namiesto čínskeho prezidenta ich na Hodžovom námestí v stredu pozdraví dalajláma, ktorý si v Bratislave prevezme Cenu Jána Langoša.
Polícia v júni pritlačila najmä Slovákov. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
„Máme to preddohodnuté s Nadáciou Jána Langoša. Dalajláma tam nebude počas celého zhromaždenia, príde len na chvíľu a pozdraví účastníkov,“ povedal organizátor zhromaždenia Ondrej Dostál.
Proti rozhodnutiu Starého Mesta o zákaze júnového zhromaždenia sa aktivisti odvolali a súd ešte v júli rozhodol, že mesto nekonalo v súlade so zákonom. Starosta Starého Mesta Andrej Petrek sa proti rozsudku neodvolal a to nadobudlo v auguste právoplatnosť. Mimovládky tak majú právo na náhradné zhromaždenie v ľubovoľnom termíne.
„Toto bude najmä symbolické pripomenutie si toho, že pôvodné zhromaždenie bolo zakázané protizákonne,“ povedal Dostál.
Okrem potreby dodržiavania ľudských práv v Číne chcú Konzervatívny inštitút, Človek v ohrození, Slovenská asociácia Falun Gong a Amnesty International pripomenúť aj potrebu slobody prejavu na Slovensku
a vrátiť sa k utajenej minulotýždňovej návšteve čínskeho ministra obrany v Bratislave.
Aktivisti tiež zrekapitulujú policajné vyšetrovanie júnového protestu, keď pred prezidentským palácom došlo k potýčkam medzi prívržencami a odporcami čínskeho prezidenta. Polícia vtedy zasahovala v prospech čínskych prívržencov a v putách odvádzala hlavne ľudskoprávnych aktivistov.
mk
Beata
Balogová
