BRATISLAVA. Slovensko-čínske vzťahy by nepoškodilo, ak by predstavitelia štátu prijali tibetského dalajlámu, tvrdí predseda SMK Pál Csáky, ktorý sa s tibetským exilovým vodcom stretol ako podpredseda vlády pre menšiny a ľudské práva. Dalajláma je dosť rozvážny na to, aby netlačil partnerov do politicky delikátnej situácie.
„Dalajláma nemá také požiadavky na nás, ktoré by mohli spôsobiť nejaké napätie medzi Slovenskom a Čínskou ľudovou republikou,“ povedal pre agentúru SITA. Čína vtedy povedala výhrady, rešpektovala však prijatie dalajlámu a nevyvodila z toho žiadne dôsledky.
Csáky si ale nevie predstaviť, že by sa s tibetským duchovným vodcom stretol Ján Slota alebo Vladimír Mečiar. Ani jeden z nich neprijal pozvanie na ocenenie dalajlámu Cenou Jána Langoša rovnomennou nadáciou, ani sa stretnutie s predsedami parlamentných strán, kam v stredu prídu lídri opozície.
„Tí, ktorí spievali internacionálu, ešte možno včera, pravdepodobne tomu nerozumejú, uviedol Csáky. „Dalajláma stelesňuje určité hodnoty a Slota, Mečiar, čiastočne aj Fico, sú iná krvná skupina...Verím na zázraky, ale len v limitovanom rozsahu,“ dodal.
S dalajlámom pred deviatimi rokmi strávil v Miestodržiteľskom paláci, zariadení Úradu vlády (ÚV SR) v historickom centre Bratislavy, dve a pol hodiny. Rovnako ako teraz mal tibetský vodca štátnu ochranku z Úradu na ochranu ústavných činiteľov.
Csáky si predtým prečítal dve dalajlámove knihy, dostal od neho biely šál ako symbol mieru a priateľstva. On mu daroval drevorezbu. „Mám na to veľmi milú spomienku,“ povedal. Večerali spolu, dalajláma nemal žiadne požiadavky, hoci to predpokladali. Stretnutie pripravoval vládny protokol s dalajlámovým veľvyslancom.
S tibetským vodcom sa obával stretnúť aj Dzurindova vláda. Prijal ho len vicepremiér Csáky, v hoteli sa s ním krátko stretol podpredseda vlády a SDKÚ-DS Ivan Mikloš. S verejnosťou sa vtedy stretol v športovej hale na pasienkoch, kde bude prednášať aj v stredu. Do Bratislavy príde dnes popoludní, poskytne rozhovor televízii a odíde do hotela Crown Plaza, kde bude ubytovaný.
Dalajlámu pozvala Nadácia Jána Langoša, ktorá mu udelí cenu za boj za demokraciu a ľudské práva. Za Slovensko cenu prevezme protagonista nežnej revolúcie, publicista a vydavateľ Fedor Gál. Tibetský vodca sa zíde s primátorom Bratislavy. V stredu popoludní pozdraví zhromaždenie aktivistov za ľudské práva v Číne pred prezidentským palácom. Zhromaždenie je opakovanie protestu počas návštevy čínskeho prezidenta, keď voči demonštrantom zakročili čínski muži v čiernom.
Štrnásty dalajláma je najvyšší súčasný predstaviteľ tibetského budhizmu a svetská a duchovná hlava Tibetu. Narodil sa ako Tenzin Gyatso 6. júla 1935 vo farmárskej rodine. Mnísi ho údajne našli ako dvojročného, spoznali v ňom reinkarnáciu trinásteho dalajlámu a následne v roku 1940 intronizovali. Miesto, kde sa budúci dalajláma narodí, jeho vyhľadanie i označenie prebehlo tradičným spôsobom. Dalajláma (v preklade láma, ktorého učenosť a cnosť sú bezbrehé ako oceán) je mongolsko-tibetský titul pre najvyššieho prevtelenca tibetskej budhistickej školy Gelugpa.
Inštitút dalajlámu vychádza z budhistickej viery v prevteľovanie, Tibeťania ho uctievajú ako prevtelenie bódhisattvu Avalókitéšvaru. Titul prvý raz udelil v roku 1578 mongolský vodca Altan chan (1507-1583) Sönamovi Gjamcchovi (1543-1588), v súčasnosti označovanému za 3. dalajlámu. 5. dalajlámovi Ngawangovi Lozangovi Gjamcchovi (1617-1682) sa za pomoci mongolského vládcu Gušri chana v roku 1642 podarilo zjednotiť centrálny Tibet. Sídlom dalajlámov bol až do neúspešného tibetského povstania palác Potala v Lhase.
Komunistická Čínska ľudová armáda obsadila Tibet v roku 1950. V marci 1959, po krvavom potlačení národného povstania, utiekol dalajláma, tibetská vláda a 100 000 Tibeťanov do severnej Indie. Exilovým sídlom dalajlámu sa stala Dharamsala, odkiaľ sa zasadzuje za väčšie práva pre Tibeťanov. Jeho aktivity sú veľmi obsiahle. Vyučuje, prednáša a napísal viacero kníh vrátane autobiografických. Počas svojich početných zahraničných ciest má často prejavy na témy budhizmu a mieru. Vo svetovej politike presadzuje princípy lásky, pokoja a tolerancie. V roku 1989 dostal Nobelovu cenu mieru za svoje nenásilné angažovanie sa proti čínskej nadvláde v Tibete.
V roku 1990 pricestoval na pozvanie Václava Havla prvýkrát do Československa. V októbri 2000 navštívil Slovensko a Univerzita Komenského mu vtedy udelila čestný doktorát. Do Bratislavy zavíta opäť v utorok, aby si prevzal Cenu Jána Langoša, udeľovanú rovnomennou nadáciou.
