BRATISLAVA. Tibetský dalajláma priletel dnes popoludní súkromným lietadlom Tchajwanu cez Mníchov na Slovensko. Na trojdňovú návštevu ho pozvala Nadácia Jána Langoša, ktorá mu v stredu udelí cenu za jeho boj za dodržiavanie ľudských práv.
Tibetský exilový vodca sa nestretne so žiadnym vládnym politikom. Schôdzku s ním však už potvrdili predstavitelia všetkých opozičných parlamentných strán. Návštevy dalajlámu ostro sleduje Čína, ktorá Tibet považuje za neoddeliteľnú súčasť krajiny.
Opozícia so stretnutím problém nemá
Na dnešok nemá 74-ročný dalajláma žiadny oficiálny program. Po prílete poskytol rozhovor televízii. Ďalšie povinnosti ho nečakali, pretože denne od 16:30 medituje. V stredu dopoludnia ho prijme primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský, následne si pozrie výstavu Magické Himaláje v centre mesta. Neskôr si budhistický mysliteľ a nositeľ Nobelovej ceny za mier preberie cenu Jána Langoša. Spolu s ním bude ocenený aj slovenský disident Fedor Gál.
Popoludní sa stretne s predsedom SDKÚ Mikulášom Dzurindom, predsedom SMK Pálom Csákym, šéfom KDH Pavlom Hrušovským a šéfom nedávno vzniknutej strany Most-Híd Bélom Bugárom.
Nezáujem politikov o stretnutie chápe
Tibetský duchovný vodca si uvedomuje ekonomickú silu Číny a dôvody, prečo ho neprijmú počas návštevy Slovenska vysokí štátni predstavitelia. Do krajiny neprichádza z politických, ale z duchovných dôvodov, uviedol po prílete v rozhovore pre televíziu TA3.
"To (Čína) je ekonomicky dôležitý národ. Takže to je pochopiteľné a každý sa snaží mať dobré vzťahy práve s takým silným národom," poznamenal 74-ročný dalajláma. "Kdekoľvek idem, je to nepolitické, jednoducho duchovné," poznamenal. Dodal však, že je dôležité, ak sa mu počas návštev podarí prediskutovať aj politické témy. "Vždy chcem, aby som nespôsobil nikomu nijakú nepríjemnosť," doplnil.
Exilový tibetský vodca je známy bojom za ľudské a občianske práva Tibeťanov. Tibet je autonómnou súčasťou Číny. Dalajláma sa však snaží o širokú autonómiu. "Predovšetkým ide o to, aby sme si uchovali naše písmo, naše kultúrne dedičstvo a to znamená, že potrebujeme zmysluplnú autonómiu," tvrdil. Voči jeho snahám sú však údajne podozrievaví "tvrdí komunisti". "Ja sa vlastne snažím priniesť harmóniu do spoločnosti," poznamenal.
Hoci si 14. dalajláma netrúfol predpovedať budúcnosť Tibetu, naznačil, že zmeny prídu. "Globálny trend znamená väčšiu otvorenosť, viac demokracie, viac transparentnosti (...). Čínski obyvatelia sú veľký národ a sú súčasťou obyvateľstva Zeme, čiže musia sa prispôsobiť svetovým trendom," uzavrel.
Verejnosť sa s ním môže stretnúť na Pasienkoch
Široká verejnosť si bude môcť budhistického mysliteľa vypočuť v Športovej hale na Pasienkoch. Organizátori očakávajú účasť niekoľko tisíc ľudí. Dalajláma, ktorý bojuje za širokú autonómiu Tibetu a občianske slobody Tibeťanov, by mal pozdraviť aj účastníkov demonštrácie proti porušovaniu ľudských práv v Číne. Zo Slovenska odcestuje do susedného Česka vo štvrtok dopoludnia.
Hoci sa s dalajlámom v minulosti stretlo viacero svetových politikov, niektorí z nich sa stretnutiu s ním vyhýbajú, keďže proti jeho medzinárodným aktivitám ostro vystupuje Čína.
Slovensko navštívil exilový tibetský vodca naposledy pred deviatimi rokmi. Vtedy sa s ním súkromne stretol z vtedajšej vlády premiéra Dzurindu len vicepremiér Csáky a podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš.
Tibet je autonómnou oblasťou Číny, ktorá ho obsadila v roku 1950. O deväť rokov neskôr po neúspešnom povstaní ušiel dalajláma do Indie, kde žije aj v súčasnosti.
Porušovanie ľudských práv je len symptómom
Nárast rasizmu, bigotnosti a ľudskej hlúposti súvisí s nedostatkom informácií, hĺbkou vzdelania, s neznalosťou odlišných kultúr. Tvrdí to tibetský exilový vodca, Jeho Svätosť XIV. dalajláma, ktorého v stredu ocenia za celoživotný vzdor proti utláčateľskému režimu v Číne Medzinárodnou cenou Jána Langoša.
Porušovanie ľudských práv je podľa svetskej a duchovnej hlavy Tibetu len symptómom. "Keď vás svrbí koža alebo máte nejakú vyrážku, je to len príznak toho, že sa vo vašom tele deje niečo zlé. Nestačí len vyliečiť symptómy - je treba sa pozrieť hlbšie a objaviť hlavnú príčinu problému. Keď odstránite hlavnú príčinu, príznaky zmiznú automaticky," napísal dalajláma v knihe"Síla soucítění: sbírka přednášek Jeho Svatosti XIV. dalajlamy" vydanej v pražskom vydavateľstve Pragma.
Pripúšťa, že niektoré postoje a aspekty tradičných náboženstiev už nezodpovedajú dobe. "To však neznamená, že by náboženstvo ako celok nemalo v dnešnom svete opodstatnenie. Dôležité je vnímať podstatu náboženstva... Skutočná tolerancia je postoj, ktorý jednotlivec zaujme v súvislosti s nejakým incidentom alebo k nejakému inému človeku alebo udalosti. Tento postoj je pozitívny, aj keď má človek schopnosť a dôvod konať protichodne. Po zvážení všetkých okolností sa však rozhoduje nevystúpiť negatívne proti takejto osobe alebo udalosti - a to je skutočná tolerancia," povedal tiež dalajláma na jednej z množstva prednášok.
Profil Dalajlámu
Štrnásty dalajláma je najvyšší súčasný predstaviteľ tibetského budhizmu a svetská a duchovná hlava Tibetu. Narodil sa ako Tenzin Gyatso 6. júla 1935 vo farmárskej rodine. Mnísi ho údajne našli ako dvojročného, spoznali v ňom reinkarnáciu trinásteho dalajlámu a následne v roku 1940 intronizovali. Miesto, kde sa budúci dalajláma narodí, jeho vyhľadanie i označenie prebehlo tradičným spôsobom. Dalajláma (v preklade láma, ktorého učenosť a cnosť sú bezbrehé ako oceán) je mongolsko-tibetský titul pre najvyššieho prevtelenca tibetskej budhistickej školy Gelugpa.
Inštitút dalajlámu vychádza z budhistickej viery v prevteľovanie, Tibeťania ho uctievajú ako prevtelenie bódhisattvu Avalókitéšvaru. Titul prvý raz udelil v roku 1578 mongolský vodca Altan chan (1507-1583) Sönamovi Gjamcchovi (1543-1588), v súčasnosti označovanému za 3. dalajlámu. 5. dalajlámovi Ngawangovi Lozangovi Gjamcchovi (1617-1682) sa za pomoci mongolského vládcu Gušri chana v roku 1642 podarilo zjednotiť centrálny Tibet. Sídlom dalajlámov bol až do neúspešného tibetského povstania palác Potala v Lhase.
Komunistická Čínska ľudová armáda obsadila Tibet v roku 1950. V marci 1959, po krvavom potlačení národného povstania, utiekol dalajláma, tibetská vláda a 100 000 Tibeťanov do severnej Indie. Exilovým sídlom dalajlámu sa stala Dharamsala, odkiaľ sa zasadzuje za väčšie práva pre Tibeťanov. Jeho aktivity sú veľmi obsiahle. Vyučuje, prednáša a napísal viacero kníh vrátane autobiografických. Počas svojich početných zahraničných ciest má často prejavy na témy budhizmu a mieru. Vo svetovej politike presadzuje princípy lásky, pokoja a tolerancie. V roku 1989 dostal Nobelovu cenu mieru za svoje nenásilné angažovanie sa proti čínskej nadvláde v Tibete.
V roku 1990 pricestoval na pozvanie Václava Havla prvýkrát do Československa. V októbri 2000 navštívil Slovensko a Univerzita Komenského mu vtedy udelila čestný doktorát. Do Bratislavy zavíta opäť v utorok, aby si prevzal Cenu Jána Langoša, udeľovanú rovnomennou nadáciou.
sita
