BRATISLAVA. Pamiatku obetí holokaustu a rasového násilia si dnes tradičným položením vencov k pamätníku na Rybnom námestí v Bratislave uctila trojica najvyšších ústavných činiteľov, delegácia parlamentu, členovia vlády, predstavitelia diplomatického zboru, niekoľkí preživší holokaust a desiatky návštevníkov.
Pamätný deň sa viaže na vládou vojnového slovenského štátu prijaté nariadenie o právnom postavení Židov - židovský kódex z 9. septembra 1941. Predstavoval 270 paragrafov, ktorými Židov na Slovensku vylúčili zo spoločenského a hospodárskeho života. V marci 1942 prišlo k prvým deportáciám Židov.
Na začiatku dnešného spomienkového podujatia predniesol modlitbu za obete holokaustu bratislavský rabín Baruch Myers. Riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan uviedol, že "svedomie rado zaspáva, dnešný deň je dôkazom, že sme ho prišli burcovať.
Gašparovič: Proti zlu sa musíme postaviť
"Podľa prezidenta SR Ivana Gašparoviča je hlboko ľudské a prozreteľné, že sa ľudia vracajú k pamätníku symbolizujúcemu utrpenie miliónov ľudí. Podľa Gašparoviča je aj mementom pre dnešnú dobu. "Proti zlu treba nekompromisne bojovať vždy a všade aj dnes, aj na Slovensku, lebo intolerancia, rasizmus, xenofóbne prejavy a neofašistické ideológie sa, žiaľ, nachádzajú aj v demokratických krajinách," povedal Gašparovič. Podľa prezidenta ani sloboda názoru ani sloboda prejavu nemôžu byť bezbrehé. Hlavne mladí ľudia by mali mať možnosť navštíviť Izrael a pamätník holokaustu Jad Vašem, dodal. "Túto históriu zverstiev si musíme stále pamätať".
Aj premiér Robert Fico sa v prejave zameral na mladú generáciu. Ako povedal, v celkom pokojnej strednej Európe sa k nám exportuje extrémizmus v uniformovanej podobe. Podľa neho treba zahasiť už "prvé ohníky fašizmu", ktoré kladú "popletení a zvedení čiernokošeľoví mladíci. "Neprejdú, ani Jobbik, ani kotlebovci, ani iní extrémisti," vyhlásil Fico.
Premiér opäť pripomenul tragický osud Slovenky židovského pôvodu Chaviva Reich, ktorá pred vojnou ako rodáčka z Banskej Bystrice ušla do Palestíny, kde sa vtedy formovali základy neskoršieho izraelského štátu. Počas vojny sa prihlásila k partizánom. Bola vysadená so svojou skupinou v čase Slovenského národného povstania na Slovensku, ale jej skupinu zadržali a neskôr deportovali do koncentračného tábora Mauthausen. Ona väznenie neprežila. Fico chce, aby rovnako ako v Izraeli, bola aj v Bratislave po nej pomenovaná ulica a s týmto návrhom sa obráti na primátora hlavného mesta.
