PEZINOK. Dôvodom je aktuálny zdravotný stav jedného z obžalovaných, ktorý nedovolil senátu v procese pokračovať. TASR o tom informovala hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.
Naposledy sa malo v tejto veci konať 13. augusta. Pre práceneschopnosť jedného z obžalovaných bol proces odročený nadnes a piatok (11.9.). Na pojednávaní vtedy padla zo strany obhajoby aj námietka zákonného sudcu.
Pojednania odkladajú
Ide o rovnakú námietku, s akou sa sudcovia ŠTS už stretli na iných pojednávaniach. Obžalovaným a ich obhajcom prekáža, že na novozriadený ŠTS, ktorý vznikol po zrušení Špeciálneho súdu, neboli sudcovia pridelení obvyklým spôsobom, teda Súdnou radou SR, ale zákonom o vzniku ŠTS. Senát o námietke nekonal.
Predtým sa malo konať v tejto veci 16. júna, pre úmrtie v rodine člena senátu vtedy hlavné pojednávanie odročili.
Tunel za milióny
Obžaloba viní bývalého správcu konkurznej podstaty Devín banky Pavla G., bývalého osobitného správcu pre správu majetku Mareka H. a ďalšie osoby z nezákonného prevodu 730.266 eur (22 miliónov Sk) na spoločnosť Slovdrev. Prvý z obžalovaných túto transakciu podpísal, podľa neho však zmluvu pripravil Marek H. Ten to poprel. Okrem nezákonného prevodu peňazí sú obžalovaní aj z ďalších trestných činov.
Pavol G. čelí obžalobe v súvislosti s kauzou Devín banky aj na bratislavskom súde. Vo februári tohto roku ho Okresný súd Bratislava I odsúdil na dva roky za porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku. Pavol G. sa voči verdiktu odvolal a Krajský súd (KS) v Bratislave 23. júna 2009 rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Podľa obžaloby mal Pavol G. ako správca konkurznej podstaty Devín banky v konkurze uzatvoriť v auguste a v septembri 2002 tri nevýhodné zmluvy a takto spôsobiť banke v konkurze škodu viac ako 9,5 milióna Sk (315.342 eur). Obžalovaný tvrdí, že v čase, keď pôsobil ako správca konkurznej podstaty, ho fyzicky napadli a takmer prišiel o život.
Mali ho zbiť oceľovými tyčami. Po tom, ako sa vrátil po práceneschopnosti do práce, zistil, že osobitný správca, ktorý ho mal zastupovať, vôbec nekonal. Okamžite sa preto snažil získať finančné prostriedky z pohľadávok predtým, ako by sa stali zamlčanými. Tiež zistil, že dlžníci sa snažili vyhnúť plateniu. Na to nasledovalo uzatvorenie spomínaných troch zmlúv.
