BRATISLAVA. Druhé kolo tzv. zbraňovej amnestie, ktorú spúšťa novela zákona o zbraniach a strelive, sa začne 1. októbra 2009. Rozhodli o tom dnes poslanci Národnej rady SR schválením novely zákona o strelných zbraniach a strelive s tým, že ľudia, ktorí vlastnia zbrane alebo strelivo bez povolenia, ich budú môcť od tohto dňa až do 30. apríla 2010 dobrovoľne odovzdať bez trestného postihu za nedovolené ozbrojovanie.
Podľa ministerstva vnútra sa schválením tohto návrhu, ktorý sa prerokúval v skrátenom legislatívnom konaní, zníži počet nelegálne držaných zbraní a streliva a uľahčí identifikácia tých, ktoré mohli byť použité v súvislosti s páchaním trestnej činnosti.
Odovzdaná zbraň sa musí najskôr podrobiť skúmaniu. Ak sa potvrdí, že nebola použitá pri trestnej činnosti, ten, kto ju odovzdal, môže do dvoch mesiacov od oznámenia výsledku expertízy požiadať o jej zaevidovanie. Ak tak nespraví, zbraň sa stane vlastníctvom štátu.
Rezort vnútra pri koncipovaní zbraňovej amnestie vychádzal z predchádzajúcich skúseností v roku 2005, keď v priebehu 12 mesiacov občania odovzdali 3490 zbraní. Česká republika využila tento inštitút už trikrát.
Zmena zákona takisto reaguje na nález Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý v máji tohto roka rozhodol o protiústavnosti niektorých ustanovení zákona. Novela napr. ruší osobitnú komisiu na posúdenie bezúhonnosti a spoľahlivosti žiadateľov o zbrojný preukaz alebo licencie. Podľa ÚS konečné posúdenie vo vzťahu k vydaniu preukazu alebo licencie je na orgáne verejnej moci, ktorým však komisia nie je.
Definujú sa aj konkrétne trestné činy, ktoré znamenajú stratu bezúhonnosti alebo spoľahlivosti. Ide najmä o tie, ktoré boli spáchané so zbraňou alebo násilím. Ďalej niektorý z trestných činov spáchaných proti slobode a ľudskej dôstojnosti či proti republike. Za bezúhonného sa nepovažuje ani ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, týranie blízkej osoby a zverenej osoby, únos, pytliactvo, prevádzačstvo, nebezpečné vyhrážanie, opilstvo či týranie zvierat.
Generálny prokurátor a Krajský súd v Bratislave v podnete na ÚS SR totiž namietali, že pri žiadosti o vydanie zbrojného pasu policajný orgán požaduje odpis z registra trestov, čím sa bezdôvodne dozvedá o prípadných trestných činoch, ktoré s posudzovaním žiadosti nesúvisia. Týkalo sa to napríklad majetkovej trestnej činnosti, daňových trestných činov či činov proti priemyselným a autorským právam.
