BRATISLAVA. Štipendijný program senátora Fulbrighta umožňuje najlepším študentom, akademikom, výskumníkom a iným odborníkom približne zo 150 krajín študovať a bádať na amerických univerzitách. Po celom svete sú desiatky Fulbrightových komisií, slovenská v týchto dňoch oslavuje pätnáste výročie.
Program v čase jeho vzniku preplatili z vojnových reparácií či návratu pôžičiek a odvtedy má vyše 250-tisíc absolventov.
Žiadnym iným akademickým programom neprešlo toľko budúcich držiteľov Nobelových cien a ďalších prestížnych ocenení ako Fulbrightovým. Z mnohých „fulbrightistov“ sa stali premiéri, ministri, diplomati, slávni novinári a akademici.
Štipendistami boli ekonóm Milton Friedman, šéf európskej diplomacie Javier Solana, bývalý švédsky premiér Ingvar Carlsson či generálny tajomník OSN Butrus Butrus-Ghálí.
Aj u nás bol za 15 rokov trvania program úspešný. Z jeho absolventov sa stali osobnosti slovenského univerzitného a akademického života, ale aj politickí lídri (napríklad aj bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic, ktorý vďaka štipendiu študoval na Harvarde).
Štipendium na Slovensku za 15 rokov získalo 247 ľudí, k nám naopak prišlo 224 amerických študentov a odborníkov.
Milióny dolárov aj na Slovensku
Fulbrightov program je vlastne dohodou o akademickej výmene medzi Spojenými štátmi a tou či onou krajinou.
Naša rada komisie má štyroch amerických a štyroch slovenských členov, jej čestnými predsedami sú slovenský minister školstva a americký veľvyslanec.
Na štipendiá pre slovenských študentov sa dosiaľ minuli 4 milióny 342-tisíc dolárov, na Američanov u nás 3 milióny 426-tisíc dolárov.
„Význam vzdelávacích výmen je nesporne obrovský - veľmi dobrá kvalifikovanosť študentov, vďaka ktorej získali štipendium, sa znásobuje skúsenosťami získanými počas štipendijného pobytu,“ hovorí Nora Hložeková, riaditeľka slovenskej Fulbrightovej komisie.
„Cieľom programu je aktívne vyhľadávať jednotlivcov, ktorí dosahujú nielen skvelé výsledky a sú motivovaní, ale ktorí sú aj zvedaví, odvážni, majú záujem vzdelávať sa a ktorí reprezentujú rozsiahlu diverzitu spoločností.“
Berú len ambicióznych premiantov
Získať štipendium nie je jednoduché. „Uchádzať sa môže každý, kto splní a dodrží presne stanovené kritériá pre daný program a zároveň prijme podmienky otvorenej súťaže,“ hovorí Hložeková.
Uchádzači musia okrem podmienok, akými býva výborný študijný priemer na vysokej škole či odborné skúsenosti, predložiť aj projekt, prečo práve ich výskum, prednášky či štúdium budú po návrate domov osožné pre Slovensko.
Základným predpokladom na úspech vo výberovom konaní je však výborná úroveň anglického jazyka a dobré referencie.
Najprestížnejšie americké štipendiá u nás
Fulbrightov program pre odborníkov
Granty na tri až šesť mesiacov možno udeliť na výskum a prednáškovú činnosť. Určené sú pre výborných odborníkov a výskumníkov s dlhšou odbornou alebo výskumnou praxou. Uzávierka je 15. októbra 2009.
Weiserovo štipendium na profesionálny rozvoj
Umožňuje krátkodobé pobyty na University of Michigan v Ann Arbore. O štipendium sa môžu uchádzať
vysokoškolskí pedagógovia, ktorí prednášajú na slovenských vysokých školách a univerzitách. Uzávierka
je 30. októbra 2009.
Letné semináre o USA
Šesťtýždňové intenzívne akademické semináre sú zamerané na rôzne aspekty americkej spoločnosti. Cieľom je podporiť učebné osnovy a zlepšiť kvalitu výučby o USA v akademických inštitúciách. Uzávierka bude v priebehu zimného semestra 2009.
Fulbrightove štipendium na postgraduálne štúdium
Štipendium je určené na 10-mesačný postgraduálny pobyt na univerzite alebo inej inštitúcii v USA. Najbližšia uzávierka bude až pre akademický rok 2011/2012.
Fulbright Scholar -In-Residence Program:
Umožňuje inštitúciám v USA pozvať zahraničného lektora na jeden alebo na dva semestre. Jeho úlohou je prednášať a poskytovať konzultácie.
(Fulbrightova komisia rozhoduje aj o ďalších štipendiách. Viac informácií na www.fulbright.sk.)
bo
ANKETA
Čo vám dal štipendijný pobyt na amerických univerzitách?
ZUZANA GINDL-TATÁROVÁ, New York University, The Tish School of the Arts, 1993/1994. Prodekanka pre zahraničie Filmovej a televíznej fakulty VŠMU.
"Ak to mám zobrať z osobnej stránky, v zahraničí, ďaleko od domova, sa každý rozsype a poskladá nanovo, získa nový nadhľad, nové znalosti a prístup k svetu. Nie je preto dôležité 'zvíťaziť', dôležité je zúčastniť sa."
IVETA RADIČOVÁ, New School of Social Research a Columbia University v New Yorku, výskum a prednášanie v oblasti sociológie, 1999. Bývalá ministerka práce a sociálnych vecí.
"Základným prínosom bolo, že som sa zapojila do medzinárodných výskumných tímov. V tom istom čase tam napríklad bol sociológ Claus Offe, ktorý patrí k úplnej špičke z hľadiska výskumu aj praxe sociálnej politiky. Dodnes sa spolu stretávame. Oceňujem skúsenosť, ktorú som získala so vzdelávaním na univerzite mimo Slovenska. Keby som mala porovnať amerických a slovenských študentov, v USA sa oveľa viac zameriavajú na samostatné štúdium."
JURAJ DROBA, George Washington University vo Washingtone, 200/2001, politický manažment. Pracoval ako riaditeľ divízie vonkajších vzťahov T-Mobile Slovensko, dnes má poradenskú firmu v oblasti komunikácie.
Pobyt na prestížnej americkej univerzite ma obohatil v mnohých smeroch. Najviac si však odnášam z diskusií so svojimi profesormi, z ktorých mnohí boli de facto zakladateľmi politického marketingu ako vedného a študijného odboru. Z viacerými som doposiaľ v kontakte a konzultujem svoje pracovné projekty.
IVETA KOVALČÍKOVÁ, Yale University, pedagogické vedy, 2005. Prorektorka Prešovskej univerzity pre vonkajšie vzťahy a marketing.
"Prínosom bola najmä možnosť preniknúť do výskumnej kultúry prestížnej americkej univerzity. Naučila som sa, ako by mohla a mala vyzerať pracovná denná rutina človeka, ktorý je zapojený do reálneho výskumu, a nerobí ho po nociach a nerobí ho ako prácu naviac."
bo
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
