Bratislava 31. marca (TASR) - Kresťania vo svete vrátane Slovenska dnes slávia pamiatku zmŕtvychvstania Ježiša Krista. V kresťanských chrámoch sa konajú slávnostné bohoslužby, veriaci spolu s biskupmi a kňazmi slávia Kristovo víťazstvo nad smrťou, pripomínajú si jeho vykupiteľskú úlohu a nádej, ktorú priniesol ľudstvu.
Veľkonočná nedeľa je pre kresťanov vyvrcholením veľkonočných sviatkov, pretože zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je podstatným obsahom a základom kresťanskej viery.
Veľkonočnou nedeľou sa končí štyridsaťdňové obdobie pôstu. K tomuto sviatku sa viaže tradícia svätenia pripravených veľkonočných jedál a ich obradného konzumovania.
Na rannú omšu sa zvykli nosiť na posviacku napríklad šunka, klobása, maslo, syr, ale predovšetkým vajíčka. V posledných desaťročiach je to aj jemné pečivo a torta v tvare baránka. V ľudovej kultúre mal mimoriadny význam návrat z veľkonočnej omše. Kto prvý dobehol domov, tomu vraj dozrela úroda na poli a prvý bol hotový s poľnými prácami. Gazdinej sa odporúčalo trikrát obísť dom s práve posväteným jedlom, aby sa gazdovstvu po celý rok dobre vodilo. Pestrosť a hojnosť jedál na Veľkonočnú nedeľu mala zabezpečiť sýtosť všetkých rodinných príslušníkov po celý nasledujúci rok.
Typické veľkonočné zvyky, ako je oblievanie vodou, šibanie prútikmi na Veľkonočný pondelok, maľovanie veľkonočných vajíčok a rozdávanie čokoládových zajačikov a kuriatok, nemajú kresťanský pôvod.
