BRATISLAVA. Inštitút verejných obhajcov sa do slovenského právneho poriadku zavádzať nebude. Parlament dnes totiž odmietol posunúť do druhého čítania návrh novely Trestného poriadku od poslanca Národnej rady (NR) SR Daniela Lipšica (KDH). Ten chcel pomocou verejných obhajcov riešiť prieťahy v súdnom konaní spôsobované v niektorých závažných trestných kauzách obhajcami, ktorí sú advokáti.
"Tieto prieťahy sú zväčša spôsobené reálnou alebo údajnou práceneschopnosťou obhajcu, ako aj účelovými zmenami obhajcov zo strany obvinených. V zložitých trestných kauzách, kde je väčší počet spoluobvinených, je niekedy takmer nemožné pokračovať v hlavných pojednávaniach z dôvodov spôsobených neprítomnosťou jedného, alebo viacerých obhajcov," zdôvodnil svoj návrh Lipšic.
Verejným obhajcom mal byť podľa predkladateľa advokát, ktorý by v trestnom konaní vystupoval v prípadoch, keď by bolo treba obvinenému obhajcovi prideliť.
Lipšic s nápadom zaviesť inštitút verejných obhajcov vystúpil už v minulosti. Vtedy tvrdil napríklad, že prieťahy v súdnom konaní, ktoré sa týkajú kauzy údajného bossa košického podsvetia Róberta O., vznikajú aj zneužívaním svojho postavenia zo strany obhajcov.
"Obhajcovia v tejto kauze často účelovo maria pojednávania reálnymi alebo fiktívnymi péenkami, žiaľ, už sa to rozšírilo aj na náhradných obhajcov, ktorých sme zaviedli v tomto prípade," konštatoval Lipšic. Exminister spravodlivosti podotkol, že verejní obhajcovia by boli štátnymi zamestnancami, mal by na nich štát dosah a nemohli by zneužívať svoje procesné práva.
S takýmto návrhom prišiel Lipšic ešte pred štyrmi rokmi ako člen vládneho kabinetu, avšak "vďaka lobingu Slovenskej advokátskej komory ho poslanci naprieč politickým spektrom z návrhu Trestného poriadku vyčiarkli". Myslí si, že zavedenie verejných obhajcov je systémovým riešením, ktoré by nijako neobmedzovalo právo na obhajobu. "Ak si obžalovaný zvolí svojho obhajcu, fajn. Ale ak si ho nezvolí, tak by mu bol ustanovený z radov verejných obhajcov," vysvetlil.
