BRATISLAVA. Slovenský prezident Ivan Gašparovič sa stále nevzdáva nádeje, že sa na stretnutí prezidentov krajín Visegrádskej skupiny V4 v poľskom prímorskom meste Sopot stretne na bilaterálnom rokovaní s maďarským prezidentom Lászlóm Sólyomom, i keď ešte pred stretnutím prezidentov V4 maďarská strana schôdzku odriekla. Počas rokovania Gašparovič opäť požiada Sólyoma o stretnutie.
"Ivan Gašparovič je presvedčený, že slovensko-maďarský dialóg je potrebný, preto sa ešte raz pokúsi maďarského prezidenta osloviť s návrhom na spoločné stretnutie ešte tu v Poľsku," povedal pre agentúru SITA hovorca slovenského prezidenta Marek Trubač. Maďarská strana pôvodne plánovanú schôdzku vraj odriekla preto, že čaká na odpoveď na nótu, v ktorej žiada ospravedlnenie za nevpustenie prezidenta na Slovensko do Komárna a žiada tiež vysvetlenie tohto kroku.
Gašparovič sa na dnešnom rokovaní prezidentov v Poľsku v diskusii vyslovil za dokončenie ratifikačného procesu Lisabonskej zmluvy. Podľa neho by jej neprijatie bolo „gólom do vlastnej brány“, informoval agentúru SITA o Gašparovičových slovách jeho hovorca Trubač. Na schôdzke je aj český prezident Václav Klaus, ktorý je známy svojím euroskepticizmom a Lisabonskú zmluvu, ktorou sa reformuje Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pred časom označil za "tragický omyl pre Európu".
V4 podporuje rozšírenie Únie
Gašparovič v diskusii dodal, že únia by sa mala dohodnúť na budúcnosti vzťahov národných parlamentov s EÚ. „Som presvedčený, že aj po prijatí Lisabonskej zmluvy bude aktuálna otázka postavenia národných parlamentov vo vzťahu k Európskemu parlamentu najmä v oblasti právomocí,“ zdôraznil Ivan Gašparovič. Prezidenti V4 podporili ďalšie rozšírenie Európskej únie, zdôraznili však potrebu usporiadania jej vnútorných vzťahov, ktoré úniu momentálne zaťažujú.
Gašparovič, Klaus, Sólyom a poľský hostiteľ Lech Kaczynski prediskutovali aj výsledky poľského predsedníctva V4 a plán ďalšej spolupráce Slovenska, Poľska, Česka a Maďarska v rámci Európskej únie. Hostiteľ summitu Lech Kaczynski začal pracovné stretnutie spomienkou na Gdanský august 1980, ktorý Poliaci považujú za začiatok procesu rozpadu socializmu v Poľsku a nástup novej éry na ceste k slobode a demokracii pod vedením spoločenského hnutia Solidarita. Ako uviedol, aj to bol dôvod, pre ktorý sa Kaczynski rozhodol summit V4 zorganizovať práve v trojmestí Gdansk - Gdynia – Sopot pri pobreží Baltického mora.
Poľské predsedníctvo V4 bolo podľa Gašparoviča dobre zvládnuté, otvorilo expertný dialóg V4 a Ruska v oblasti energetickej politiky. „Visegrádska štvorka má svoje opodstatnenie aj význam. Jej solidarita a vzájomná podpora členských štátov je dobrou cestou aj do budúcna. Mali by sme ešte viac využívať potenciál tohto zoskupenia na posilnenie našich pozícií vo vzťahu k Európskej únii," povedal Gašparovič.
Klaus a Gašparovič podľa Trubača ocenili iniciatívu hostiteľa summitu pozvať na druhý rokovací deň aj slovinského prezidenta Danila Tűrka. „Formáty V4 plus jeden, resp. V4 plus dva môžu byť pre naše zoskupenie užitočné, "dodal slovenský prezident, pričom pripomenul možnú spoluprácu V4 aj s ďalšími regionálnymi združeniami - pobaltskou trojkou a balkánskymi štátmi.
Viac propagácie pre značku V4
Na schôdzke sa hovorilo aj o úspechu bývalého poľského premiéra Jerzyho Buzeka v Európskom parlamente, ktorého si poslanci zvolili za predsedu. Podľa Gašparoviča to prinesie nové vnímanie regiónu strednej a východnej Európy zo strany európskych inštitúcií a prispeje k lepšej integrácii nových členských krajín do štruktúr EÚ.
Slovenský prezident svojim partnerom navrhol zriadenie medzinárodnej visegrádskej ceny prezidentov V4 spojenej s morálnym a prípadne i finančným ocenením pre jednotlivca resp. organizáciu z krajiny, v ktorej sa aktuálne koná summit prezidentov V4. Podľa Ivana Gašparoviča „takúto cenu by sme mohli spolu odovzdávať každoročne pri príležitosti summitu V4 občanovi alebo inštitúcii, ktorú navrhnú ministri zahraničných vecí, Medzinárodný visegrádsky fond, alebo mimovládne organizácie, prípadne akademická obec“.
Ďalší Gašparovičov návrh smeruje k posilneniu informovanosti o fungovaní Visegrádskej štvorky vo verejnoprávnych médiách. „Bolo by užitočné zvážiť systémovejšie využívanie verejnoprávnej televízie a rozhlasu pre posilňovanie značky V4 a propagácie jej aktivít,“ vysvetlil svoju predstavu prezident Gašparovič.
Prezidenti V4 v diskusii podporili ďalšie rozšírenie Európskej únie, zdôraznili však potrebu usporiadania jej vnútorných vzťahov, ktoré úniu momentálne zaťažujú.
Klaus: Slovenským postojom rozumiem
Český prezident Václav Klaus cíti nervozitu, ktorá vzniká na Slovensku a vníma isté už dlhodobo trvajúce ambície Maďarska rozširovať sa.
"Neviem ako ďaleko, ale toto všetko vnímam a v tomto zmysle slovenským postojom rozumiem," reagoval po skončení prvého plenárneho rokovania hláv štátov Vyšehradskej štvorky v poľskom Sopote na otázku, či sa dnešná schôdzka niesla v tieni napätých slovensko-maďarských vzťahov.
Na druhej strane nechcel hodnotiť, či Slovensko urobilo každý svoj krok ideálnym spôsobom, ani jednotlivé ustanovenia novely zákona o štátnom jazyku. "Ale rozumiem, prečo vznikol. Neobhajujem každú formuláciu, je tam čo poopraviť v tejto veci," poznamenal.
Už predchádzajúce tri až štyri summity prezidentov V4 boli podľa Klausa v tieni problematiky zhoršujúcich sa vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom. Táto otázka ale podľa neho nebola na programe spoločného plenárneho rokovania. "Nehovorím, že sa o tom nebude hovoriť v kuloároch, ale na zasadnutí to nepadlo," dodal.
Klaus zdôraznil, že nie je možné, aby existoval jednosmerný tlak, ktorému sa druhá strana iba bráni, pričom pri obrane proti veľmi silnému tlaku urobí nejaké chyby. "V tomto zmysle si myslím, že je potrebné cúvnuť. Je potrebné, aby sa povedalo, že pri dnešnom vývoji v EÚ a uvoľňovaní hraníc Schengenom nie je možné prepisovať minulú históriu a robiť nejaké radikálne kroky, ktoré by zmenili usporiadanie Európy tak, ako po prvej a druhej svetovej vojne," upozornil Klaus.
