IVETA HUDÁKOVÁ sa ako jedenásťročná stala hlavnou vizionárkou nateraz cirkvou neuznaného zjavenia v Litmanovej. Hovorí, že jej a kamarátke Katke sa počas piatich rokov pravidelne objavovala Panna Mária, ktorá sa predstavila ako Nepoškvrnená čistota. Dnes žije Ivetka v Anglicku a je vydatá. Hora Zvir pri Litmanovej sa medzičasom stala cirkvou schváleným pútnickým miestom, ktoré navštevujú tisíce veriacich.
Mávate isté pochybnosti o tom, čo ste vlastne prežili?
Ako jedenásťročné dievča vyplašené dospelými som mala neistôt viac než dosť. Zažívala som výsmech od učiteľov v škole, nedôverčivé pohľady domácich v dedine, uštipačné otázky zvedavého okolia, vrtkavosť ľudskej mienky - to všetko sa mi snažilo vniesť akési pochybnosti do mojej istoty, ktorú som na hore zažívala.
Panna Mária sa vám ukazovala od augusta 1990 do augusta 1995. Sú jej zjavenia stále súčasťou vášho života?
V mojom živote sa stále objavujú okamihy, keď si zavriem oči a sústredím sa. Usilujem sa vyhnúť akémukoľvek kŕčovitému chceniu, nič sa nesnažím vzbudiť v predstavách, pokúšam sa len zachytiť čo i len kúsok toho ticha v sebe, ktoré ma necháva opäť prežiť Jej blízkosť, ochrannú nehu Matky.
Aký máte vzťah k iným zjaveniam Panny Márie u nás či vo svete?
Počas zjavení v Litmanovej nám biskupská komisia neodporúčala zaoberať sa príbehmi iných zjavení. Ani neskôr som si svoje poznatky o iných miestach veľmi nedopĺňala.
Ako čítate odkaz Panny Márie pre dnešný svet?
Neprišla nám povedať nič, čo by sme už neboli počuli, nič z toho, čo sa domnievame, že už vieme, ale práve tým nás vedie k tomu podstatnému, čo nepotrebuje ani vysloviť, na čo musíme prísť sami. Poukazuje na nevyčerpateľný rozmer starých, zaprášených právd. Občas mi napadne obraz človeka sediaceho vo mne, držiaceho v dlaniach ťarchu svojich myšlienok, ktorý sa spytuje - ako som to mohol prehliadnuť, ako mi to mohlo uniknúť?
Vidíte Pannu Mária tak, ako sa bežne zobrazuje v kostoloch?
Pri mojom prvom stretnutí bolo pre mňa prekvapujúce práve to, ako sa od nich líšila. Vzďaľovala sa mojim zbožným zobrazovaniam, ktoré ju vynášali do nič nehovoriacich abstraktných výšav. Môj prvý dojem z Nej bol rýdzi údiv - ako je blízko, aký zrozumiteľný je pre mňa každý jej pohľad či gesto. Ešte nikdy predtým som si tak prenikavo a jasne neuvedomovala pravdivosť a priehľadnosť iného, ako pri Nej. Ak sa človek na ňu zahľadel, nemohol inak ako jej s úľavou a spontánne povedať„mami". Matka, ktorú niekedy cez svoju gýčovú predstavu nedokážeme vidieť, vie o ľudských citoch viac, ako sme schopní pochopiť. Je škoda, že sme Ju pozbavili ľudskej tváre.
Čo myslíte pod „priehľadnosťou iného"?
Priehľadnosť, či inými slovami jasnosť alebo zjavnosť, je pre mňa odhalením podstatnej črty v blízkom človeku. Je to skôr istota v tom najkrajšom slova zmysle, že zrazu vieme, kým pre iného sme.
V rozhovoroch ste obraňovali prirodzenosť vo vzťahu k viere. Stále si myslíte, že Boh je istým spôsobom "pohoďák"?
Odpoviem iba jednou vetou, ktorú raz povedal Dietrich Bonhoffer: "Verím, že aj naše chyby a hlúposti nie sú nepominuteľné a že Bohu nepadne o nič ťažšie si s nimi poradiť ako s našimi domnelo dobrými skutkami."
Čo pre vás znamená výzva "zostať dieťaťom"?
V náboženských kruhoch občas hrozí infantilná tendencia skracovať si cestu a vrátiť sa k romantickým spomienkam na detstvo. Byť naozaj dieťaťom je však podľa mňa o zrelosti a uvedomelosti. Znamená to oslobodiť sa od prešpekulovanej vypočítavosti, od toho, na čo sme sa naučili, od obáv, že spravíme chybu. Získať takúto slobodu je predovšetkým práca pre Boha. My sami môžeme len nazbierať trpezlivosť nechať sa k nej krôčik po krôčiku priviesť.
Ako dnes hodnotíte svoju deväťročnú skúsenosť v kláštore v Starej Haliči?
Neodmysliteľným prínosom pre mňa a iných boli biblické prednášky Madre, ktorá je dodnes predstavenou tohto spoločenstva. Akokoľvek emocionálne to bude znieť, rada spomínam na pocit spolupatričnosti, zopár významných chvíľ, keď som tam nadobudla dojem, že niekoľkí mne vzácni ľudia dorazili na svoje miesto, sú práve tam, kde majú byť.
Vstupovali ste doň veľmi mladá, myslíte si, že ste boli v tom období dostatočne zrelá na duchovný život?
Halič nastupoval v mojom živote v rozhodujúcej chvíli. Končili sa práve videnia na hore. Budúcnosť ma ľakala. A v tom spletitom rozpoložení, v akom som sa ocitla, sa predstava o Bohumilej činnosti zdala byť východiskom. Nikdy predtým som sa tou možnosťou nezaoberala. Udialo sa to náhle. Panna Mária mi to pri našom poslednom stretnutí nijako neuľahčila, podotkla len: „... nech už spravíš čokoľvek, urob to z lásky..." Nedala som si veľa námahy o tom uvažovať. Zrejme som potrebovala tých deväť rokov pochybovania o vlastnej voľbe. Po tom všetkom sa domnievam, že Boh nepotrebuje naše dobré či zlé skutky - On chce nás.
Vyčítajú vám niektorí, že ste zradili "svätý život" a vydali sa?
Možno si to ľudia pošuškávajú, možno si to myslia, ale mám šťastie, že ma tým nikto neobťažuje.
Čo sa zmenilo na vašej viere po tom, čo ste vstúpili do manželstva?
Nič výrazné, čo by stálo za zmienku.
Istý čas ste sa starali o starých ľudí? Ako vás to zmenilo?
Neviem posúdiť, ako ma to ovplyvnilo, možno ma to prinútilo mať viac trpezlivosti a empatie.
Pred dvoma rokmi ste sa odsťahovali do Anglicka. Ako sa vám žije v krajine, ktorá nie je veľmi nábožensky založená?
Vždy, keď opúšťam domov, sprevádza ma pocit akejsi clivoty za spoločným ružencom na hore, za intenzívnejším zážitkom cítenia duchovných záujmov.
Zvyknem preto z Anglicka častejšie volávať rodine a priateľom, dopĺňať si chýbajúce teplo domova.
Do zahraničia ste odišli len pre ekonomické dôvody?
Ako prvé mi napadajú existenčné dôvody, ale ide aj o snahu o zdokonalenie sa v cudzej reči, budovanie rozhľadu či obohatenie sa inou kultúrou a skúsenosťami.
Aký máte dnes vzťah ku Kataríne, s ktorou ste zjavenie prežívali? Kde a ako žije?
Katka teraz žije s celou rodinou v Amerike. Nie sme v častom kontakte.
Obracajú sa na vás stále veriaci zo Slovenska s otázkami či s prosbami?
Keď som prítomná na hore, stáva sa mi, že sa ma pýtajú, čo sa stalo mne a Katke na tom mieste.
Neprekáža vám, že hoci už dávno nie ste dieťa, stále vám mnohí hovoria len Ivetka?
Nezamýšľala som sa nad tým.
Dnes je takmer populárne hovoriť o depresiách, mávate ich aj vy?
Skôr by som to u seba pomenovala zriedkavou skleslou náladou. Možno mám práve pekné životné obdobie, alebo ma nepostretla bolesť dosť veľká na to, aby ma opanoval hlboký zármutok.
V rozhovore, ktorý je aj bonusom filmu Ivetka a hora, hovoríte, že láska je niečo celkom jednoduché. Ozaj?
Lásku s veľkým "L" nikde inde nehľadajme, lebo ona je celá tu a teraz.
Čo vám vaša filmová skúsenosť dala?
Dobrých priateľov a vedomie, že vyjaviť o sebe hoci aj nie celkom príťažlivé veci, nemusí byť niekedy na škodu.
Do svojej televíznej talkšou si vás pozval aj Jan Kraus. Ako ste sa uňho cítili?
Pan Kraus bol citlivý poslucháč.
O čo podľa vás prichádzajú neveriaci?
Neviem, o čo prichádzajú neveriaci, ale to, čo by určite chýbalo mne, je predstava, že nemám nič šľachetné, čisté a dobré, pred čím by som sa mohla zo srdca skloniť.
Autor: Zuzana Uličianska / VÍKEND
