BRATISLAVA. Ľudia, ktorí vlastnia na Slovensku pozemok, by si radšej mali skontrolovať, či je stále ich. Takú skúsenosť má minimálne dvanásť vlastníkov pôdy v okrese Dunajská Streda. O pozemky sa ich pokúsila obrať pozemková mafia, kataster si podvod nevšimol a zmenu vlastníkov zapísal. Podvod odhalili iba náhodou, keď už parcely boli prevedené na tretieho majiteľa.
Sedemdesiatštyriročná Oľga Peloušková z Brna zdedila po rodičoch vyše 55 hektárov prevažne ornej pôdy v katastri obce Čiližská Radvaň v Dunajskostredskom okrese. Pozemky roky prenajímala miestnym pestovateľom pšenice a kukurice. Tento rok v júni sa však od známeho s dobrými kontaktmi na katastrálnom úrade dopočula, že s jej pozemkami sa vraj hýbe. „Hovorila som mu, že je to hlúposť, že ja som nič nerobila. Šiel teda na kataster a upozornil ich na to," opisuje prvú chvíľu, ako sa o podvode dozvedela.
Sfalšované podpisy
Niekoľko dní na to jej kataster poslal oznámenie o prerušení konania o povolení vkladu pozemkov na nového majiteľa. Dôvodom mala byť technická chyba. V zmluve, ktorou mala Peloušková previesť všetky svoje parcely na nového majiteľa, bratislavskú firmu Ballor s.r.o., totiž jedna jej parcela chýbala.
„Šla som preto do Dunajskej Stredy zistiť, čo to má znamenať. Na katastri mi ukázali zmluvu ešte z januára, podľa ktorej som pozemky predala nejakej firme Ballor. Ihneď som podala trestné oznámenie."
Po návrte domov ju čakal ďalší list. V ňom jej už riaditeľ dunajskostredského katastra Štefan Szakáll oznamuje, že „správa katastra má podozrenie, že podpis na kúpnej zmluve je sfalšovaný" a žiada ju o vyjadrenie.
Rovnaký list v ten deň od Szakálla dostali aj ďalší majitelia pozemkov žijúci po celom Slovensku i v Českej republike, ktorí mali tiež v rovnakom čase predávať pozemky firme Ballor.
„Túto kúpnu zmluvu som nikdy neuzatvorila. Pokiaľ je pod ňou môj podpis, ide o podvod, pri ktorom bol môj podpis sfalšovaný. Pokiaľ je môj podpis overený, ten, kto ho overoval, sa dopustil ďalšieho podvodu a falšovania dokumentácie," odpísala katastru jedna z poškodených 87-ročná Milada Zemánková z Kobylí na Morave.
Bratislavská notárka Dagmar Ravluková, ktorá podľa pečiatky pravosť podpisov na zmluvách osvedčovala, tvrdí, že sfalšovaný bol aj jej podpis a pečiatka.
Bezradný kataster
Kataster tak koncom júla odhalil, že minimálne sedemnásť zmlúv, na základe ktorých zavkladoval nového vlastníka, bolo sfalšovaných. Pôvodní vlastníci pritom o pohyboch na listoch vlastníctva vôbec netušili. Nový vlastník totiž katastru zároveň s kúpnymi zmluvami predložil aj splnomocnenia, v ktorých majitelia pozemkov poverujú komunikáciou s katastrálnym úradom realitnú kanceláriu Amler z Banskej Bystrice. „Všetku dokumentáciu sme teda posielali do Bystrice a vlastníci tak o ničom nevedeli," vysvetľuje Andrej Polák z právneho oddelenia úradu.
Dnes už kataster vie, že aj podpisy na splnomocneniach boli sfalšované. „Žiaľ, keď sfalšujú podpis aj pečiatku, nemáme to ako zistiť," tvrdí Polák.
V čase, keď kataster na podvod prišiel, však už firma Ballor previedla všetky pozemky na ďalšiu osobu 27-ročného Ádáma Hoppála, adresou v Maďarsku. Maďarskými občanmi sú aj konatelia firmy Ballor Györgi Dombi a realitnej kancelárie Amler Attila Amler.
Biele kone?
Firma Ballor má podľa obchodného registra sídliť v bratislavskom Slávičom údolí. Uvádzaná adresa je desaťposchodový panelák, kde obyvatelia o spoločnosti Ballor ani Györgiovi Dombim nikdy nepočuli. Jediným dôkazom existencie firmy je malá poštová schránka, na ktorej sú drobnými písmenami napísané názvy desiatok firiem v abecednom poradí. Medzi nimi aj Ballor s.r.o.
Podobne v Banskej Bystrici o existencii realitnej kancelárie Amler vypovedá iba poštová schránka vo vestibule historickej budovy v centre mesta. Zamestnanec firmy, ktorá pre Amler spravuje poštu, tvrdí, že jej konateľa nikdy nevidel a nemá na neho ani telefón. „Pre Amler sme robili len office hosting. To znamená, že sme pre nich prenajali sídlo a spravujeme im poštu, ktorú posielame do Maďarska." Amler vraj v budove nikdy nemal kanceláriu ani žiadnych zamestnancov. Spoločnosť si pred časom prestala preberať poštu aj platiť za služby.
S políciou v pätách
Dombi, Hoppál a Amler sa nedajú zastihnúť ani na maďarských adresách. Na internetových portáloch maďarských telekomunikačných spoločností nemá ani jeden z nich uvedený telefonický kontakt. Na budapeštianskej adrese, ktorú si Amler uvádza v našom obchodnom registri, sídli útulok pre bezdomovcov.
„Nadarmo tam hľadáte hocikoho, zvážajú tam z mesta ľudí, ktorí nemajú ani papiere, beznádejné prípady," povedala zamestnankyňa úradu tamojšej mestskej časti.
Ádám Hoppál by mal podľa výpisu z katastra bývať v obci Törökszentmiklós, vzdialenej asi sedemdesiat kilometrov od Budapešti. Na obecnom úrade však o ňom nič nevedia. V obci vraj býva niekoľko Hoppálov, ale majú iné krstné mená a bývajú na iných uliciach.
Dombi má žiť v obci Táborfalva neďaleko Budapešti. Na uvádzanom čísle nežije, na rovnakej ulici však býva jeho matka. „Ja o ničom neviem. Môj syn žije v Budapešti, nič vám hovoriť nebudem," povedala a zložila.
Prípadom sa už zaoberá polícia aj prokuratúra. „Doposiaľ bolo podaných dvanásť trestných oznámení v súvislosti s podvodnými prevodmi nehnuteľností. Ide väčšinou o starších ľudí prevažne z okresu Dunajská Streda, ale aj z iných okresov a z Českej republiky," povedal hovorca krajskej prokuratúry v Trnave Marek Marcinkech.
Prokuratúra už napadla zmluvy, ktorými Ballor previedol pozemky na Hoppála. Prokuratúre to umožnila chyba katastra, keď si úradníci nevšimli, že na Slovensku registrovaná firma Ballor predáva ornú pôdu maďarskému občanovi. Podľa našich zákonov však cudzinci môžu ornú pôdu získať, iba ak majú u nás trvalý pobyt, alebo ju tri roky obhospodarujú.
Pozemky by sa teraz mali vrátiť späť firme Ballor. Spôsob, akým pozemky nadobudla, už preveruje polícia.
„Vyšetrovateľ začal vo veci trestné stíhanie pre trestné činy podvodu a falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky. Vyšetrovanie je v počiatočnom štádiu, z taktických dôvodov sa nebudeme k veci bližšie vyjadrovať," povedal trnavský krajský policajný hovorca Ľuboš Homola.
Polák upozorňuje, že poškodených ľudí môže byť oveľa viac. „Nevieme, čí sa títo ľudia o niečo podobné nepokúsili aj v iných krajoch, alebo či v našom kraji neskúsili napísať pozemky aj na iné osoby."
Kľúčom bol zrejme vek
Prvý raz ich o pozemky pripravil Víťazný február. Druhý raz si ich vyhliadli podvodníci pre ich vek
a vzdialenosť.
BRATISLAVA. Firma Ballor sa pokúsila podvodným spôsobom získať minimálne 217 hektárov prevažne ornej pôdy v dunajskostredskom okrese v obciach Baka, Báč, Dolný Bar, Dolný Štál, Horný Štál, Blahová, Čiližská Radvaň, Čakany, Čenkovce.
Ide prevažne o starších ľudí, viacerí z nich žijú v iných častiach Slovenska alebo v Čechách.
V obci Čiližská Radvaň sa podvodníci pokúsili obrať tri staršie ženy, dve z nich žijú na Morave, jedna na Záhorí.
„Ide o bývalé grófske pozemky, ktoré v roku 1921, po Trianonskej zmluve, kúpili prevažne hospodári z Moravy," hovorí starosta obce István Csikász.
„Môj otec bol Čech, matka Maďarka. V roku 1938 sme najprv museli zo Slovenska odísť my, v roku 1948 nám znárodnili aj pozemky. Vrátili nám ich v reštitúciách v deväťdesiatych rokoch," opisuje zložitý vlastnícky osud Oľga Peloušková z Brna.
Cena týchto pozemkov sa pohybuje od zhruba tridsať centov za štvorcový meter až po niekoľko desiatok eur. Ich cenu zvyšuje najmä to, ak sa nachádzajú v intraviláne obce a v územnom pláne sa s nimi ráta na výstavbu.
Milada Zemánková, ktorú obrali zhruba o 19 hektárov pôdy, v trestnom oznámení napríklad odhadla škodu, ktorá jej vznikla, na 570-tisíc eur.
Andrej Polák z katastrálneho úradu si myslí, že podvodníci si pozemky vyberali podľa vlastníkov. „Zrejme hľadali väčšie pozemky, ktoré vlastnia starší ľudia, ktorí žijú niekde mimo a ktorí s pozemkami dlhšie nehýbali."
(mp)
Podvody majú zbrdziť notári a advokáti
Domôcť sa náhrady škody bude jednoduchšie, ak zmluvu o prevode nehnuteľností spísal notársky úrad, či advokátska kancelária.
BRATISLAVA. Rozsiahle podvody s nehnuteľnosťami zamestnávali dlho aj ministerstvo spravodlivosti. Od septembra tohto roka platí novela zákona, ktorá by mala občanom zaručiť, že aj v prípade podvodu o svoje peniaze neprídu.
Zmluvu o prevode nehnuteľnosti musia spísať u notára alebo advokáta. Potom oni nesú zodpovednosť za zmluvu a keď nastane problém, občan by sa mal na ministerstve spravodlivosti domôcť náhrady prípadnej škody.
Novela zabezpečuje aj inú výsadu pre ľudí, ktorí sa pri prevode nehnuteľností spoľahnú na notárov a advokátov. Kataster by nimi autorizované zmluvy mal vyhodnotiť do dvadsiatich dní. Pri ostatných zmluvách má na to o desať dní viac. Ani novela však nezabráni podvodu, ak sa niekto rozhodne sfalšovať podpis notára.
(vev)
Autor: Peter Demecs
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
