BRATISLAVA. Európska legislatíva v oblasti používania jazykov v členských štátoch neexistuje, Európska únia (EÚ) preto nemá nástroje na to, aby priamo riešila slovensko-maďarský konflikt ohľadom novely zákona o štátnom jazyku.
"Európska komisia (EK) je však pripravená vypočuť si obidve strany. Stretnutie podpredsedu komisie Jacquesa Barrota s predsedníčkou maďarského parlamentu Katalin Sziliovou a maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Balászom už prebehlo a pripravujú sa stretnutia aj so slovenskými predstaviteľmi," povedal v exkluzívnom rozhovore pre TASR eurokomisár Ján Figeľ.
-Aktuálne sme svedkami snahy tak predstaviteľov SMK, ako aj niektorých občianskych organizácií zastupujúcich občanov maďarskej národnosti a politických predstaviteľov Maďarskej republiky, nastoliť tému slovenskej novely zákona o štátnom jazyku na medzinárodných fórach vrátane inštitúcií Európskej únie. Aké sú vo všeobecnosti možnosti jednotlivca, občianskej organizácie alebo politickej strany dosiahnuť, aby sa téma novely, s ktorou nesúhlasia, prerokúvala v inštitúciách EÚ? Na aké inštitúcie sa môžu formálnym alebo neformálnym spôsobom obrátiť a ako?-
Európska únia nemá vytvorené zmluvné právo, ktoré by pokrývalo túto problematiku. Táto problematika je skôr doménou Rady Európy a OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe). Aj v tomto prípade však ide o medzivládne organizácie, ktoré štátom v ich spolupráci napomáhajú.
-Akým spôsobom môže v inštitúciách Európskej únie riešiť členský štát Únie svoj nesúhlas s legislatívou iného členského štátu? V čom sa tieto možnosti líšia oproti možnostiam občana, občianskej organizácie alebo politickej strany?-
Vzhľadom na to, že EÚ nedisponuje v tejto oblasti priamymi kompetenciami, riešenie rozporu treba hľadať prostredníctvom vzájomného dvojstranného dialógu Slovenska a Maďarska. Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou zaviedla mechanizmy na riešenie podobných otázok. Preto je potrebné v prvom rade využiť všetky existujúce mechanizmy, ktoré sú k dispozícii. Podľa môjho názoru sa ešte zďaleka nevyužili.
Občan a občianske organizácie či politické strany sa môžu obrátiť na orgány EÚ, pokiaľ sa opodstatnene domnievajú, že národná legislatíva je v rozpore s európskym právom. Podnet zo strany členského štátu voči inému členskému štátu je skôr výnimkou; k takému postupu došlo v histórii len jediný raz. Toto ale nie je ten prípad. Používanie štátneho jazyka v členských krajinách patrí jednoznačne do kompetencie každého členského štátu.
-Predsedníčka maďarského Národného zhromaždenia Katalin Sziliová sa obrátila na predsedu Európskeho parlamentu (EP) Jerzyho Buzeka, ktorý prisľúbil pomoc EP pri trilaterálnych rokovaniach medzi SR, MR a EP o zákone o štátnom jazyku. Aké sú reálne možnosti EP?-
Nakoľko mám informácie, predseda Európskeho parlamentu žiadny takýto prísľub oficiálne nezverejnil.
-Maďarská strana oslovila aj Európsku komisiu. Aké sú v prípade jazykového zákona možnosti jej postupu? Aký očakávate, že bude jej reálny postup?-
Ako som už spomenul, Európska komisia nemá priamu pôsobnosť v tejto oblasti. Neexistuje európska legislatíva regulujúca používanie jazykov v členských štátoch, keďže ani samotná Zmluva z Nice neposkytuje nástroj na prijímanie opatrení v tejto oblasti. Európska komisia môže konať len v prípade, ak členská krajina nesprávne transponuje alebo uplatňuje platné európske právo, resp. ak sa národnou legislatívou vytvárajú určité bariéry, napr. obmedzujúce voľný pohyb osôb, tovarov, služieb alebo kapitálu.
Európska komisia je však pripravená vypočuť si obidve strany. Stretnutie podpredsedu komisie Jacquesa Barrota s predsedníčkou maďarského parlamentu Katalin Sziliovou a maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Balászom už prebehlo a pripravujú sa stretnutia aj so slovenskými predstaviteľmi.
-Je otázka slovenského jazykového zákona vnímaná v EK skôr ako technická otázka, na ktorej riešenie má SR a MR odlišné názory, alebo skôr dlhodobý politický problém? Ako hodnotia jednotlivé inštitúcie EÚ nízku schopnosť Slovenskej a Maďarskej republiky riešiť vzájomné problémy bilaterálne?-
Komisia vníma tieto otázky ako záležitosti pre demokratický vývoj v rámci členskej krajiny, respektíve ako výzvu pre dvojstranný dialóg, ktorý je potvrdením nielen otvorenosti partnerov pre hľadanie odpovedí na vzájomné problémy, ale potvrdzuje aj ich zrelosť v rámci Európskeho spoločenstva.
