BRATISLAVA. Slovenská národná strana (SNS) nemôže dať zrušiť Stranu maďarskej koalície (SMK), nemohla by bez nej totiž existovať. Myslí si to politológ Rastislav Tóth, ktorý pre TASR povedal, že "SMK a SNS sa navzájom potrebujú, pretože ak by jedna vypadla, tak tá druhá zanikne, nebude mať o čom rozprávať".
Reagoval tak na vyjadrenie predsedu národniarov, ktorý v piatok (11.9.) vyhlásil, že ak poslanci SMK, prípadne Mosta-Híd odcestujú na stretnutie Fóra poslancov Karpatskej kotliny (FPKK) do Budapešti, SNS dá Generálnej prokuratúre SR podnet na ich zrušenie.
"Pre SNS je to odpútanie pozornosti od rozmanitých majetkových prešľapov, ktoré narobili na ministerstvách, ako aj od toho, že si doteraz nenašli svoju politickú platformu, teda nevyjadrili, kým sú a čo chcú so Slovenskom urobiť," domnieva sa Tóth.
Vlastizrada asi nie
Podľa neho ani predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar nemyslí vážne vyhlásenie, že poslanci za ĽS-HZDS navrhnú, aby parlamentný mandátový a imunitný výbor vyzval všetkých poslancov za SMK na vzdanie sa svojich mandátov, keďže porušili Ústavu SR tým, že sa ako nositelia zvrchovanosti podriadili parlamentu iného štátu. "Pre HZDS je to zrejme nevyhnutná troška radikalizmu, ktorá asi nie je myslená tak, ako bola vyslovená," poznamenal Tóth.
Zdôraznil, že hoci účasť SMK na stretnutí FPKK bola politicky nezodpovedný krok, za vlastizradu, ako to nazvali niektorí slovenskí politici, by to nepovažoval. "Určite je to veľmi zvláštne postupovanie zo strany SMK, keď prijmú členstvo v nejakej organizácii, ktorá je vnímaná ako časť zahraničného parlamentu. Ale či je to až vlastizrada, to je ťažko posúdiť. Existuje zákon, ktorý definuje, čo je vlastizrada a tam toto asi nebude," dodal politológ.
Zákaz strany takmer bez šance
Jeho kolega Miroslav Kusý považuje vyjadrenia SNS a ĽS-HZDS proti SMK za nezmysel. "Je to čistá akcia na vzbudenie pozornosti. Na to, aby sa nejako prezentovali tieto strany, ktoré majú problém, a aby odviedli pozornosť iným smerom od tých problémov, v ktorých sú namočené," vysvetlil pre TASR Kusý, podľa ktorého nemá požiadavka, aby poslanci SMK vrátili mandáty, alebo aby sa SMK prípadne Most-Híd zrušili úplne, v právnom štáte šancu na úspech. "Sám premiér Robert Fico povedal, že takéto riešenie by bolo nevhodné, že je proti silovému, teda takémuto riešeniu. V tomto ohľade s ním plne súhlasím," dodal politológ.
Rovnako ako Tóth ani Kusý nepovažuje konanie poslancov SMK za vlastizradu. "Nemyslím si, že by poslanec nemal právo participovať na medzinárodných podujatiach. Možno sú tam sporné otázky, o ktorých možno diskutovať, napríklad to, akým spôsobom je FPKK viazané na maďarský parlament, ale v žiadnom prípade nejde o vlastizradu ani o nič podobné," uzavrel Kusý.
Kusý: Prijatie jazykového zákona bolo zbytočné
Prijatie zákona o štátnom jazyku v roku 1995 bolo zbytočné. "Od toho sa už potom odvíjajú otázky, že keď už ho máme, čo s ním. Že sa nebude vykladať tak striktne, ako to hovoria jeho odporcovia, to sa hovorilo už v čase, keď bol zákon za vlády Vladimíra Mečiara prijatý," komentoval diskusie k novele zákona o štátnom jazyku pre TASR politológ Miroslav Kusý.
Novela jazykového zákona, ktorú parlament prijal v júni tohto roku, podľa Kusého pripúšťa rôzne výklady, čoho sa príslušníci maďarskej menšiny oprávnene obávajú. "Samozrejme, že to politické strany využívajú," odpovedal na otázku, či hodnotí intenzitu sporu ako primeranú k veľkosti zmien v novele.
"Ale zákon je presne o tom, že treba domýšľať krajné polohy," povedal Kusý s dodatkom, že za Mečiarovej vlády sa v maďarských obciach "premaľovávali" tabule s názvami obcí a podobne. "Podľa tohto istého zákona vydávala svoje absurdné nariadenia vtedajšia ministerka školstva Eva Slavkovská (SNS)," pripomenul Kusý.
"Je to len dymová clona kvôli niečomu, čo sa má udiať. A to niečo je hrozba štátneho bankrotu Maďarskej republiky," komentuje intenzívny spor medzi Slovenskou a Maďarskou republikou ohľadom novely jazykového zákona politológ Rastislav Tóth. "Je to taká dobrá, odťažitá téma, ktorá nie je podstatná pre život tejto krajiny. Ale je to výborná zámienka na to, aby sa aktivizovali radikálne nacionalistické skupiny v Maďarsku," uzavrel Tóth.
