BRATISLAVA. Stalo sa tak či už na zasadnutí Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny alebo na stretnutí s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom.
Zhodujú sa v tom, že vynovená legislatívna úprava nenarušuje jazykové práva osôb patriacich k národnostným menšinám v SR, ale naopak, rozširuje možnosti používania menšinových jazykov. Zároveň nepredstavuje žiadnu prekážku rozvoja ich identity.
"Tento zákon len novelizuje to, čo sa ukázalo ako potrebné novelizovať," povedal pre TASR na margo jazykového zákona predseda Karpatonemeckého spolku na Slovensku (KNS) Anton Oswald. Zároveň poukázal na to, že pre menšiny je rozhodujúci zákon o používaní jazykov národnostných menšín a nie zákon o štátnom jazyku.
Dvojjazyčnosť je prirodzená, tvrdia Nemci
V široko diskutovanej novele je naň niekoľko odvolávok a neodporuje mu, dodal s tým, že nevidia žiadne problémy, ktoré by zásadne ovplyvňovali život menšiny. K nej sa v roku 2001 oficiálne prihlásilo asi 5000 občanov SR, no svoj reálny počet odhadujú na približne 40.000.
Ako pokračoval, považovali by za kontraproduktívne, ak by na propagačných tlačovinách používali len nemčinu. "Prečo by sme nemali o našich kultúrnych podujatiach informovať aj v slovenčine? Prečo by sme sa mali vydeľovať? Zdá sa nám celkom prirodzené, že takéto plagáty by mali byť minimálne dvojjazyčné. Podobne je to s pamätníkmi - nerozumieme tomu, prečo by to nemalo byť v slovenčine," povedal šéf KNS s dôvetkom, že je tiež prirodzené, keď sa na ich kultúrnych podujatiach hovorí aj po slovensky.
Rovnako vylúčil problematickosť komunikácie vo verejnom styku či na úrovni lekár - pacient. "Takéto situácie nie sú v prípade nemeckej menšiny reálne, pretože historicky bola silno asimilovaná. Neexistuje tu jazyková bariéra," uzavrel Oswald.
Rusíni so Slovenčinou nemajú problémy
Podobne to vidia aj Rusíni a Ukrajinci, ktorých v zhruba 250 obciach SR podľa vlastných odhadov žije dokopy asi 35.000. Podľa podpredsedu Zväzu Rusínov-Ukrajincov Slovenska (ZRUS) Pavla Bogdana dlhoročný asimilačný proces spôsobil, že stredná a mladšia generácia hovorí po slovensky.
"Nie je to problém, my sa dohovoríme," odpovedal na otázku TASR, či vynovený jazykový zákon pre nich predstavuje hrozbu pri komunikácii vo verejnom styku alebo u lekára. "Tá kampaň proti tomuto zákonu, ktorá sa robí aj v médiách, sa nám nepáči," doplnil.
Nová legislatíva nepredstavuje pre Rusínov a Ukrajincov žiadnu výraznú zmenu ani pokiaľ ide o usporiadavanie kultúrnych podujatí a prípravu propagačných materiálov, skonštatoval Bogdan. "Uplatňovali sme niektoré prvky z nového zákona už predtým a dôsledne sme dodržiavali dvojjazyčnosť," povedal. Poukázal však na zbytočnosť ustanovenia, že texty na pamätné tabule má schvaľovať ministerstvo kultúry.
"Predlžuje to lehoty vyhotovenia, pretože na týchto tabuliach býva spravidla meno, priezvisko, dátum narodenia a smrti a nejaký veľmi stručný text. Je to zbytočné zdržiavanie, zbytočná byrokracia," zdôvodnil svoju výhradu.
Rómovia z juhu vnímajú Maďarov ako majoritu
Predseda Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít (RMORK) Ladislav Richter označil novelu za pozitívnu vec, pretože umožní užší kontakt rómskeho etnika so štátnym jazykom, a to predovšetkým na národnostne zmiešanom území na juhu SR.
"Na juhu Slovenska si Rómovia myslia, že majoritou sú Maďari. A to je to zlé. Ide o to, aby každý vedel v úradnom styku aj po slovensky. Rómovia sa chcú učiť po slovensky, to môžem dokázať," povedal s tým, že okolo novely zákona o štátnom jazyku sa vytvorilo "politikum".
V podobnom duchu sa vyjadrila aj chorvátska menšina, ktorá nevníma zákon ako problémový. Podľa Juraja Cvečka z Chorvátskeho kultúrneho zväzu na Slovensku pri malom počte príslušníkov tejto menšiny ani nemá zmysel žiadať o oficiálne uplatnenie chorvátčiny.
Podpredseda Poľského klubu Marek Sobek pre TASR uviedol, že poľská menšina pozoruje legislatívne úpravy v SR, novú legislatívnu úpravu však nevníma ako problém. "Pravdupovediac, nemali sme s tým nikdy žiadny veľký problém. Nebol a ani teraz nie je," povedal Sobek.
Česi mali drobné pripomienky, pracuje sa na nich
Vynovený zákon podporuje aj približne 3500-členná bulharská menšina. "Nikdy sme nemali spory so slovenským jazykom a úradmi. Úplne súhlasíme s týmto zákonom," uviedla Emília Hrušíková z Bulharského kultúrneho zväzu "Je celkom normálne, ak s právami existujú súbežne aj povinnosti. A slovenský jazyk je štátny jazyk," doplnila.
Zásadný problém nevidí ani česká menšina, tlmočil jej postoj k jazykovému zákonu Pavel Doležal z Českého spolku na Slovensku. Poznamenal pritom, že zo zákona vypadlo ustanovenie o češtine ako zrozumiteľnom jazyku. Rezort kultúry však plánuje vydať usmernenie, kde sa to konštatovať má, ubezpečil ešte v auguste prezident Gašparovič.
Maďarská menšina prostredníctvom politických strán SMK a Most-Híd novú úpravu podrobila kritike, rovnako sa vyjadrila aj Budapešť, pričom negatívne reakcie sa ozvali aj z Bruselu. SMK a Most-Híd vyvíjajú iniciatívu smerujúcu k novelizácii zákona, prekážajú im hlavne ustanovenia zavádzajúce pokuty.
V poslednom sčítaní obyvateľov SR z roku 2001 sa k niektorej z národnostných menšín prihlásilo 704.315 osôb, čo predstavuje 13,1 percenta z celkového počtu obyvateľov v SR. Najpočetnejšou národnostnou menšinou v SR je podľa sčítania maďarská menšina (9,7 percenta obyvateľstva), nasleduje rómska (1,7 percenta), česká (0,8 percenta), rusínska (0,4 percenta), ukrajinská (0,2 percenta) a nemecká (0,1 percenta). Ďalej sú to poľská, moravská, chorvátska, ruská, bulharská a židovská menšina.
