BRATISLAVA. Štát plánuje vynaložiť na prípravu, stavbu a vybavenie tisícky nových bytov pre ľudí, ktorí splnia stanovené sociálne kritériá, sumu do 72,7 milióna eur (2,19 miliardy Sk).
Vyplýva to z koncepcie, ktorú dnes schválila vláda premiéra Roberta Fica. Detaily riešenia problému má priniesť nový zákon do konca budúceho roka.
"Som presvedčený o tom, že na horizont piatich rokov táto suma nebude problém. Odhadovaný náklad je síce veľký, ale adekvátny riešeniu," povedal novinárom po rokovaní vlády minister financií Ján Počiatek.
Ak má nájomca ďalšiu nehnuteľnosť, náhradný byt nedostane
Podľa štatistík ministerstva výstavby prejavilo záujem o náhradné bývanie v obecných bytoch viac ako 2300 nájomníkov, ktorí žijú vo vyše 900 reštituovaných bytoch. Za bývanie platia štátom regulované nájomné, čo sa nepáči vlastníkom bytových domov. Tí tvrdia, že z vyberaných súm sa o nehnuteľnosti nedokážu postarať.
O náhradné bývanie bude môcť v budúcnosti požiadať nájomca, ktorý splní nastavené sociálne kritériá. "Určite ešte k tomuto bude pomerne rozsiahla diskusia," myslí si Počiatek. Podľa ministerky práce Viery Tomanovej by náhradný byt nemali získať napríklad ľudia, ktorí vlastnia iné nehnuteľnosti na bývanie dostupné z hľadiska dochádzania za prácou. "Určite takíto ľudia nebudú dostávať náhradu," poznamenala Tomanová.
Schválená koncepcia počíta s tým, že regulácia cien nájmu v reštituovaných domoch zostane naďalej zachovaná. Štát tak umožní vlastníkom zdvihnúť každoročne odplatu za užívanie bytu o určité percento, a to až do času poskytnutia bytovej náhrady. Nové podmienky regulácie nájomného do budúcnosti má podľa Počiatka priniesť chystaná norma.
Návrh zákona, ktorý upraví reguláciu cien nájmu bytov, má vypracovať ministerstvo financií spoločne s ministerstvom výstavby do konca roka 2010. Usporiadanie vzťahov súkromných vlastníkov bytových domov a nájomcov bytov si vyžiada aj ďalšie kroky. Týkať by sa mali napríklad zmien v poskytovaní príspevku na bývanie či stanovenia spôsobu financovania obstarania náhradných nájomných bytov.
Najviac takýchto bytov je v lukratívnych častiach Bratislavy
Regulácia nájomného sa v súčasnosti uplatňuje v budovách, ktoré bývalý komunistický režim zhabal pôvodným majiteľom a štát im ich po nežnej revolúcii vrátil. Asi tri štvrtiny takýchto nehnuteľností stoja v Bratislave a bývajú v nich ľudia nad 51 rokov. So súčasným stavom sú nespokojní vlastníci aj nájomníci; tí sa obávajú, že uvoľnenie cien by ich mohlo ohroziť. V lukratívnom centre hlavného mesta je totiž trhové nájomné niekoľkonásobne vyššie ako regulované.
Budúcnosť regulovaného nájomného riešia aj v okolitých krajinách. Majitelia nehnuteľností v susednom Česku sa preň obrátili na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Na jeho verdikt čakajú. ESĽP dal v minulosti za pravdu žene z Poľska, ktorá sa sťažovala, že pre regulované nájomné nemohla zaobchádzať so svojím majetkom ani ho prenajať za adekvátnu cenu. Poľský štát tak podľa súdu porušil jeden z článkov protokolu európskej dohody o ľudských právach a dohodol sa so sťažovateľkou na finančnom odškodnení.
