V texte tiež nájdete:
V malej škole sa žiak nestratí a neschová
BRATISLAVA. Pred tromi rokmi chodilo do prvých štyroch ročníkov základných škôl 207 570 detí, v minulom školskom roku ich bolo len 192 170. Z nich 23 230 navštevovalo neplnoorganizované školy v menších obciach.
Takých škôl bolo spolu 745. Tohtoročné počty Ústav informácií a prognóz školstva zverejní až koncom roka.
Málotriedky musia mnohé obce rušiť, lebo nemajú dosť školákov. Niekde pomôže, keď ich spoja s materskou školou, alebo keď začnú stavať nájomné byty. Inde ani to nie.
So školou obec stratí jeden z bonusov, ktoré ocenia mladí, keď sa rozhodujú, či v nej zostať, vrátiť sa do nej po štúdiách, alebo odísť do mesta. Má to vplyv aj na spoločenský život, na ktorom sa školy podieľajú, a na zamestnanosť v obci.
Kto by tam žil
Ak obec príde o školu, prejaví sa to aj na jej ekonomike. Len máloktorá mladá rodina je ochotná zostať bývať tam, kde deti nemôžu navštevovať aspoň prvé ročníky základnej školy.
Hovorkyňa Združenia miest a obcí Slovenska Helena Poláková povedala, že zvrátiť tento jav je v právomoci každej z nich. „Jednou z možností obce je napríklad poskytnúť bývanie pre mladé rodiny - stavebné pozemky za dostupné ceny na výstavbu rodinných domov či výstavbu obecných nájomných bytov.“
Združenie si uvedomuje dopad na ekonomiku obce, veď pokles počtu obyvateľov zníži aj rozhodujúci príjem obce - výnos z podielových daní.
Málotriedky potrebujú viac
Náklady na málotriedky sú vyššie ako na plne organizované školy, ktoré majú v triede viac žiakov. Štát ich preto musí dotovať.
„Normatív na žiaka základnej školy sa zvyšuje o kompenzačný príplatok v tom prípade, ak súčet počtu žiakov s daným vyučovacím jazykom v pôsobnosti zriaďovateľa na území obce je menší ako 250. Jeho výška závisí od počtu žiakov,“ povedala hovorkyňa ministerstva školstva Dana Španková.
Napriek dotácii však mnohé obce nedokážu školy udržať. Problémom je najmä zlý technický stav budov, ktoré sa roky neopravovali. Ich prevádzku to ešte viac predražuje.
Desať tried, jedenásť žiakov
V Hornej Marikovej činnosť málotriedky museli pozastaviť a odložiť na neurčito už minulý rok.
„Ročne sme doplácali na chod školy 700-tisíc korún. Čo sme dostávali zo štátu, nám ani zďaleka nestačilo,“ hovorí starosta Pavol Pacek.
Mali štyroch druhákov, štyroch štvrtákov a tri deti v materskej škole. „Vykurovať sme museli veľkú jednoposchodovú budovu s prízemím, bývalú desaťtriedku, platiť dvoch učiteľov, kuchárku, školníčku a kuričku v jednej osobe, energie.“
Budovu postavili v 50. rokoch, keď bol prírastok detí v obci celkom iný. „Na prevádzku pri týchto počtoch bola absolútne nevhodná. To sa jednoducho nedalo zvládnuť,“ povedal Pacek. Školáci a škôlkari dochádzajú asi šesť kilometrov do Dolnej Marikovej.
Kde sú ľudia, je aj škola
V Jasenici, ktorá leží na vstupe do Papradnianskej doliny a sťahujú sa tam aj mladé rodiny z okolitých dedín či Považskej Bystrice, vlastnú školu zaplatia. Obec nie je ďaleko od mesta, dajú sa tam stavať rodinné domy či bývať v nájomných bytovkách.
„V základnej škole máme 38 detí a v materskej 22. Na prevádzku mi peniaze, ktoré dostávame transferom na prenesené právomoci stačili,“ hovorí starostka Táňa Kňažková. „Pomáha nám aj to, že škola je spolu s materskou školou.“
Slopná a Lieskov si to podelili
Na prevádzku málotriedky zatiaľ stačia peniaze aj v Slopnej, kde majú 46 detí. Škola funguje bez materskej školy.
„Pri tomto počte detí si s peniazmi, ktoré dostaneme, vystačíme. Rozšírili sme školský obvod, chodia k nám aj žiaci z Dolného aj Horného Lieskova. Na opravy budovy musíme hľadať prostriedky inde. Tam nám chýba,“ hovorí starosta Štefan Hrenák.
Obec podala projekt na ministerstvo životného prostredia, chce zmeniť spôsob vykurovania a zatepliť budovu. Ušetrila by tak na prevádzke.
V Lúkach nemali prváka
Základnú školu v obci Lúky dočasne zrušili. Mala šesť žiakov, tento školský rok rodičia nezapísali
ani jedného prváka.
LÚKY. Málotriedka v Lúkach fungovala šesť rokov, predtým mala obec neplnoorganizovanú školu, kde sa učili len deti v prvom stupni.
Po zmene sa škola presťahovala z pôvodnej budovy do budovy kultúrneho domu, kde sídli aj obecný úrad. Aj tak však obec v Púchovskej doline s 960 obyvateľmi musela napokon pre nedostatok detí činnosť školy prerušiť. Zatiaľ na jeden rok.
„V minulom školskom roku navštevovalo málotriedku šesť žiakov. Išlo o tri spojené ročníky. Teplú stravu mali zabezpečenú zo škôlky, dovážali im ju na obecný úrad,“ hovorí Hrebík. V tomto školskom roku sa neprihlásil ani jeden nový žiak.
Veria, že sa situácia zlepší. „Uvidíme, koľko prváčikov sa nám prihlási do marca,“ hovorí starosta obce Anton Hrebík. Potrebovali by ich aspoň desať.
Učiteľka, riaditeľka a vychovávateľka v jednej osobe pracovala ako zamestnanec na trvalý úväzok. Popri nej sa o výchovu starali ešte ďalší traja pedagógovia na čiastočný úväzok.
Obnove školy by mala napomôcť výstavba nájomných bytoviek pre mladé rodiny. „Všetko záleží od rodičov, či sa rozhodnú pre málotriedku v obci, alebo budú deti dochádzať do škôl v okolitých obciach, či meste,“ hovorí Daniela Repatá z obecného úradu. „Možno keby sa podarilo vybudovať aj druhú bytovku, efekt by bol väčší. Žiaľ, postavila sa len jedna.“
Bernadetta Pitoňáková
Bez učiteľa dedina chátra
Základné školy kedysi začínali ako málotriedky, kde nemal každý ročník samostatnú triedu a učiteľa. V jednej triede sa učili žiaci rôzneho veku a rôzne pokročilí.
BRATISLAVA. „Úlohy jednotlivých tried alebo ročníkov škôl školské zákony presnejšie definovali až od 19., respektíve 20. storočia,“ hovorí Vladimír Michalička z Múzea školstva a pedagogiky v Bratislave.
Ešte po vzniku Českoslovenkej republiky bola na Slovensku väčšina škôl málotriednych - napríklad jednotriednych bolo až 49 percent. Zvyšovalo to nároky na pedagogické majstrovstvo učiteľa a zároveň obmedzovalo kvalitu vyučovania.
Po druhej svetovej vojne bola tendencia zvyšovať počty plne organizovaných škôl. Vyvrcholila v sedemdesiatych rokoch, keď sa v mnohých menších obciach málotriedne školy rušili a deti dochádzali do škôl v strediskových obciach či mestách.
Malo to aj nevýhody. Z malej obce odišiel učiteľ, ktorý býval aj kľúčovým kultúrnym a osvetovým pracovníkom. Z obcí tak odchádzali cez deň nielen deti, ale aj kultúra, rušili sa knižnice, osvetové besedy a podobne. Mnohé obce si zachovali málotriedne školy až dodnes.
Jarmila Horákovár
Belianku zachránili rodičia
Zrušená základná škola v ružomberskej mestskej časti Biely Potok sa dočkala znovuzrodenia. Vedenie mesta vetovalo rozhodnutie poslancov, ktorí škole museli dať ešte jednu šancu. Aj keď má málo žiakov.
RUŽOMBEROK. Školu v Bielom Potoku malo navštevovať v tomto školskom roku menej ako tridsať žiakov, čo je aj na málotriedku málo. Mesto na školu ročne doplácalo okolo 30-tisíc eur a tak ju poslanci zrušili.
Obyvatelia mestskej časti Ružomberka si však zrazu uvedomili, že ak školu mesto zatvorí, bude to navždy.
Zástupcovia rodičov Albert Šimrák a Vojtech Macko, poslanec za Biely Potok Ľubomír Bezák a správca farnosti v Bielom Potoku Jaroslav Kmeť urobili všetko pre to, aby škola nezanikla.
Napokon mesto sľúbilo, že ak bude v škole vyšší počet detí a farský úrad dá do začiatku nového školského roku vymeniť plastové okná na všetkých triedach, školu nezrušia.
Čo dokáže zdravá partia
Počas prázdnin prešla Belianka rozsiahlou modernizáciou, lebo po technickej stránke bola v zlom stave. V septembri do nej v prvom až štvrtom ročníku nastúpilo tridsaťdva detí.
„Keď mesto rozhodlo, že nám ešte dá šancu, vyhrnuli sme si rukávy a pustili sa do práce. Škola vďaka stovkám dobrovoľnícky odpracovaných hodín rodičov prešla počas prázdnin veľkou modernizáciou,“ povedal Vojtech Macko.
„Veľkú zásluhu na tom majú aj ochotní sponzori. Dala sa dokopy zdravá partia rodičov. Keď sme dokázali toto, tak sa pustíme aj do riešenia ostatných problémov, ktoré sú v Bielom Potoku,“ hovorí.
Foto: Michal Paška
Aj na výtvarnú a na klavír
Budova školy je majetkom katolíckej cirkvi, ktorá tiež investovala do modernizácie. „Škola je dôležitá aj pre budúce generácie,“ zdôraznil farár Kmeť.
Bezák záchranu školy prirovnal k Titanicu. „Ten ale, na rozdiel od nás, nemal šancu.“ „Našou výhodou je, že sme školou rodinného typu. Keby zanikla, zanikol by aj život v Bielom Potoku,“ hovorí riaditeľka školy Monika Halušková. Deti v škole pokračujú aj vo vyučovaní výtvarného odboru a navštevujú hodiny klavíra, čo zabezpečujú umelecké školy z Ružomberku.
Patronát nad školou prevzal rodák z Bieleho Potoka, akademický maliar Pavol Rusko, ktorý je autorom loga školy. V spolupráci s ním pripravujú od budúceho školského roka pravidelné workshopy pre žiakov.
Michal Paška a Jarmila Horáková
V malej škole sa žiak nestratí a neschová
Do Základnej školy v Lieskovci, ktorá má iba ročníky jeden až štyri, chodia deti s krátkou prestávkou už druhé storočie.
ZVOLEN. Hoci Lieskovec je len na skok od Zvolena, základnú školu si obec dokázala udržať už vyše dvoch storočí. Dnešnej, so šesťdesiatkou žiakov, už jedenásty rok riaditeľuje Martina Chalachánová.
„Školička s menším počtom žiakov prvého stupňa má svoje výhody. Všetci sa vzájomne poznáme, preto sa školský život viac podobá na život veľkej rodiny,“ hovorí riaditeľka.
Menší počet žiakov v triedach umožňuje učiteľovi individuálne pracovať s každým, kto to potrebuje. „U nás neexistuje anonymita. Všetci o všetkom vedia, problémy sa hneď riešia,“ povedala Chalachánová. Taká škola má podľa nej opodstatnenie aj pre množstvo detí z málo podnetného rodinného prostredia.
Základná škola v Lieskovci je dôkazom, že aj v malej obci sa dá učiť moderne. Veď v koľkých školách sa môžu pochváliť, že na jeden počítač pripadnú dvaja žiaci?
„V malom a dobrom kolektíve je tiež jednoduchšie presadiť inovácie vo vzdelávaní a motivovať učiteľov. Aj vzťah škola - zriaďovateľ je bližší, obce sa snažia svojim školám čo najviac pomáhať,“ zdôrazňuje Chalachánová. Práca v malej škole prináša značnú vyťaženosť učiteľov. „Pre riaditeľa to môže znamenať aj to, že po preškolení obsluhuje kotly plynového kúrenia.“
Keď štvrtáci odchádzajú z Lieskovca, mnohí nechápu, že na „veľkých“ školách nemajú také podmienky na vzdelávanie ako na ich malej. „Možno aj preto máme stále dostatok žiakov, ktorí k nám dokonca prichádzajú z mesta.“Jarmila Horáková
Autor: bp
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
