Slovensko v ohlasoch zahraničných masmédií od 28.3. 2002 do 30.3.2002

Viedeň 28. marca (TASR) - Kontroverzný predseda Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimír Mečiar opäť skúsil vylepšiť svoj imidž návštevou USA

Der Standard: Mečiarova cesta do USA bola neúspešná

Viedeň 28. marca (TASR) - Kontroverzný predseda Hnutia za
demokratické Slovensko (HZDS) Vladimír Mečiar opäť skúsil vylepšiť
svoj imidž návštevou USA. Ako sa zdá, bez väčšieho úspechu,
konštatuje dnešné vydanie rakúskeho liberálneho denníka Der Standard.

Predseda HZDS absolvoval síce viacero rozhovorov s členmi
Kongresu, okrem iných aj s poslancom Henrym J. Hydom, so zástupcami
Helsinského výboru pri Kongrese USA, hovoril s novinármi z denníka
Washington Post a mal prednášku v Los Angeles.

Na Slovensku však počuť názor, že samotný Mečiar sa musel
presvedčiť v USA o tom, že pre amerických politikov zostal stále
nedôveryhodnou osobou a jeho návrat k moci po septembrových voľbách
by mohol zabrániť vytúženému členstvu Slovenska v NATO, uzatvára Der
Standard.


NZZ: Komárno - mesto na oboch brehoch Dunaja

Zürich 28. marca (TASR) - Dunaj, ktorý od roku 1920 vytvára na
určitých úsekoch štátnu hranicu, rozdeľuje mesto Komárno na dve časti
- severnú slovenskú a južnú maďarskú. Historické jadro, určujúce
charakter mesta, leží na Slovensku, zatiaľ čo menšia a novšia
maďarská časť sa môže pochváliť lepšími hospodárskymi výsledkami,
píše dnešné vydanie švajčiarskeho denníka Neue Zürcher Zeitung (NZZ)
v rozsiahlej reportáži Komárno, mesto na oboch brehoch Dunaja.

Slovenské označenie pre dvojjazyčné mesto znie Komárno, Maďari
na oboch stranách Dunaja hovoria o Komárome. Názov Komárna v nemčine
je Komorn. V prípade nerozhodnosti je výhodnejšie uchýliť sa
k neutrálnemu nemeckému pomenovaniu, odporúča NZZ a pokračuje ďalej
rozsiahlou informáciou o histórii mesta.

V meste, ktoré malo slúžiť ako pevnosť na východnom výbežku
rakúsko-uhorskej monarchie, uzreli svetlo sveta aj dve známe
osobnosti - spisovateľ Mór Jókai a hudobný skladateľ Franz Lehár,
pripomína švajčiarsky denník.

Zároveň sa pýta, ako žijú obyvatelia na národnostne zmiešanom
území dnes.

Jeden z oslovených občanov Komárna, ktorý je Slovákom, ovláda
však aj maďarčinu a je povolaním lekár, tvrdí, že spolužitie oboch
etník v meste je pokojné. "Pokiaľ by sa tu a tam neobjavil nejaký
bláznivý politik - fanatici sa nájdu na oboch stranách - a nebyť
médií, ktoré nás sústavne naostro konfrontujú národnostnou otázkou,
tento problém by sme si ani neuvedomovali," povedal NZZ odborník
z miestnej nemocnice.

V podobnom duchu sa vyjadrili aj príslušníci maďarskej menšiny
v meste. Za úplne pochopiteľnú označili zároveň skutočnosť, že po
stránke kultúrnej a hospodárskej sú pevne spojení so svojou materskou
krajinou. Ich názory na maďarský krajanský zákon sú však rozdielne,
konštatuje denník.

Mladým ľuďom tento právny predpis veľa nehovorí, starší však
tvrdia, že od 80. rokov neurobila ani jedna vláda v Budapešti pre
Maďarov v zahraničí toľko, koľko kabinet Viktora Orbána. Priznávajú
pritom, že im nejde o skromné finančné prostriedky, ale o preukaz
Maďara, uznanie, že aj oni ako menšina patria k maďarskému národu. Aj
keď nechtiac dávajú svojimi slovami najavo, že sa vo svojom bydlisku
cítia ako občania druhej triedy, píše NZZ.

Nemožno obísť skutočnosť, že severozápad Maďarska, ktorý
zaznamenáva v posledných rokoch pozoruhodný hospodársky rozmach,
poskytuje prácu veľkému počtu obyvateľov južného Slovenska,
sužovaného vysokou mierou nezamestnanosti. Hranica medzi oboma
krajinami sa však po vstupe do EÚ stratí. V strede historickej časti
slovenského Komárna vyrastá už teraz pozoruhodné architektonické
dielo, symbolizujúce ducha porozumenia na starom kontinente: Nádvorie
Európy, uzatvára švajčiarsky denník.


Le Figaro: Pozvánku do NATO dostane v Prahe sedem kandidátskych krajín

Paríž 28. marca (TASR) - Slovensko môže byť problémom. Nie pre
terajšiu politickú konfiguráciu. Veľvyslanec USA pri NATO Nicholas
Burns oznámil, že bude vážnou prekážkou, keby sa bývalý predseda
vlády Vladimír Mečiar vrátil po septembrových voľbách k moci.

V hodnotiacom článku o bukureštskom summite predstaviteľov
krajín, kandidujúcich na vstup do NATO, o tom dnes píše francúzsky
denník Le Figaro. Summit krajín Vilniuskej skupiny (V10) sa
v Bukurešti pod názvom Jar nových spojencov konal 25.-26. marca
a Slovensko na ňom zastupoval premiér Mikuláš Dzurinda.

Sedem nových štátov dostane na novembrovom summite NATO
pozvánku do Severoatlantickej aliancie. Nik zatiaľ nehovorí mená
a český premiér Miloš Zeman žartovne zdôraznil, že ich identifikácia
pripomína zápletku v "dobrej detektívke". Po schôdzi predsedov vlád,
ktorá sa v uplynulých dňoch konala v Bukurešti, už niet pochýb.
V Prahe 21.-22. novembra 19 členských krajín NATO by malo poslať
formálne pozvánku Bulharsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Rumunsku,
Slovensku a Slovinsku, vymenoval denník. Potom budú čakať Albánsko
a Macedónsku, ku ktorým sa pripojí aj Chorvátsko.

Generálny tajomník NATO George Robertson je však opatrnejší
, keďže uviedol, že v Prahe možno poslať "jednu až deväť pozvánok".
Námestník amerického ministra zahraničných vecí Richard Armitage je
toho názoru, že rozšírenie by malo byť "čo možno najväčšie". Nehovorí
v číselnom vyjadrení, ale o "všetkých krajinách, ktoré sa kvalifikujú
od Baltického po Čierne a Jadranské more". V mene USA Armitage
povedal, že "nik nebude vylúčený pre geografické alebo historické
príčiny alebo pre existenciu ďalšej mocnosti". Inými slovami, Ruská
federácia nebude mať právo veta, vyjasnil denník.

Teroristické útoky z 11. septembra minulého roku v amerických
mestách zmenili situáciu.

Napriek všetkému zostáva ešte niekoľko neistôt. Neplatí to
o Slovinsku, ktoré už môže svoju pozvánku pokladať za istú. Vo veci
troch pobaltských krajín je už tiež jasno a do aliancie vstúpia
spolu. Slovensko, naopak, môže byť problémom. Nie pre terajšiu
politickú konfiguráciu. Veľvyslanec USA v NATO Nicholas Burns
konštatoval, že bude vážnou prekážkou, keby sa Vladimír Mečiar vrátil
po septembrových voľbách k moci, píše Le Figaro. O Rumunsku
a Bulharsku ešte tiež nie je nič isté. Kandidatúry Bukurešti a Sofie,
aj keď to nik nehovorí, sú posilnené faktom, že vstup oboch krajín do
Európskej únie nie je na programe dňa, kým ďalšie transformujúce sa
krajiny by do EÚ mali vstúpiť v roku 2004. Je ťažké predstaviť si,
aký dopad na rumunskú a bulharskú verejnosť by malo dvojnásobné
odmietnutie a či by sa tým nespochybnilo bolestné približovanie oboch
krajín k Západu, zamýšľa sa Le Figaro.

Všetci chcú ísť do NATO a najlepšie čo najskôr. V Bukurešti
účastníci summitu vyzdvihovali prednosti aliancie. NATO si zachovalo
všetku príťažlivosť, citoval Le Figaro slovenského premiéra Mikuláša
Dzurindu.


Martonyi: Maďarsko by sa mohlo so SR dohodnúť i napriek volebnej
kampani

Budapešť 28. marca (TASR) - Maďarsko sa okrem Slovenska dohodlo so
všetkými susednými štátmi o maďarskom krajanskom zákone. Napriek
prebiehajúcej volebnej kampani v Maďarsku by sa táto dohoda mohla so
SR uzavrieť, povedal dnes minister zahraničných vecí Maďarskej
republiky János Martonyi.

Šéf maďarskej diplomacie v reakcii na otázku TASR konštatoval,
že proces rokovaní pokračuje. "Ja patrím medzi tých, ktorí tvrdia, že
nezávisle na volebnej kampani a napriek nej je možné dohodnúť sa,"
povedal Martonyi.

Ako dodal, z Bratislavy prišli také vyjadrenia, podľa ktorých
by sa už tieto veci nemuseli siliť, po voľbách budú vhodnejšie
podmienky na dohodu. "Možno to tak bude, to však neznamená, že mi
neurobíme aj dovtedy všetko preto, aby došlo k dohode," poznamenal
minister na tlačovej besede po neuskutočnenom dueli s kandidátom
opozície na post ministra zahraničných vecí.

Maďarský minister uviedol, že štátny tajomník ministerstva
zahraničných vecí SR Jaroslav Chlebo v liste navrhol, že by namiesto
písomnej formy diskusie bolo možno lepšie pokračovať v inej forme.
Túto formu maďarská strana nájde. Dôležité je, že proces rokovaní
nebol prerušený, zdôraznil Martonyi.


Népszabadság: Vzdá sa Mečiar premiérskych ambícií?

Budapešť 28. marca (TASR) - Špekulácie o tom, že predseda Hnutia za
demokratické Slovensko - Ľudovej strany (HZDS) Vladimír Mečiar by sa
na základe výhrad západu k jeho osobe mal vzdať premiérskych ambícií,
sú nedôstojné. Cituje slová členky slovenskej delegácie Európskeho
konventu Ireny Belohorskej dnešné vydanie maďarského denníka
Népszabadság.

Poslankyňa Národnej rady SR sa na stretnutí s novinármi
Visegrádskej štvorky v Bratislave ďalej vyjadrila, že je skoro
špekulovať o výsledkoch septembrových parlamentných volieb na
Slovensku, ale vôľu občanov musí každý rešpektovať.

V reakcii na otázku maďarského denníka prominentná členka HZDS
konštatovala, že kto kritizuje Mečiara, nemal by zabúdať, že za jeho
vlády Slovenská republika podala prihlášky do NATO a Európskej únie.

V súvislosti s voľbami Belohorská pripomenula, že poverenie na
zostavenie vlády dostane strana s najvyšším počtom hlasov. Hlava
štátu môže poveriť inú stranu iba v prípade, že sa prvému kandidátovi
nepodarí vládu zostaviť. Takáto je aj súčasná situácia, keď vládu
zostavila koalícia Mikuláša Dzurindu.


Českí lekári zrejme včas u Slováka nespoznali infekčnú tuberkulózu

Zlín 28. marca (TASR) - Dovedna 214 ľudí, ktorí prišli s veľkou
pravdepodobnosťou do styku s pacientom z infekčným ochorením
tuberkulózy, museli vyšetriť pracovníci pľúcneho oddelenia Baťovej
nemocnice v Zlíne. "Išlo o infekčný prípad 49-ročného muža zo
Slovenska, ktorý o svojej nákaze vôbec nevedel," uviedla pre TASR
primárka pľúcneho oddelenia nemocnice Jana Krynská.

Spresnila, že pacient sa spočiatku liečil u iných lekárov a tí
zrejme nerozpoznali, o akú chorobu ide. "Sám pacient nemohol za to,
že doktori medzi sebou nekomunikovali, a pravdepodobne ani nevedeli,
že ide o mikroepidémiu tuberkulózy," zdôraznila primárka. Podľa nej
pacienta liečia dlhodobo a adekvátne v zlínskej nemocnici. Kým sa
však začal liečiť, mohol infikovať pracovníkov zariadenia, ktorí
s ním prišli do styku.

"Pacient sa lieči, chodí na kontroly. Lekári by si však mali
z tohto prípadu vziať ponaučenie, aby bola choroba zistená včas.
Tubera nie je nijaký mor, je spôsobený bacilom a dá sa liečiť,"
poznamenala Krynská. Spresnila, že slovenský pacient v Českej
republike pracuje a liečbu mu preto hradí česká poisťovňa.

V okruhu jeho spolupracovníkov lekári objavili 54-ročného muža,
ktorý zomrel na celkové zlyhanie organizmu. "Hoci sa nám nepodarilo
zistiť, či bola nákaza tuberkulózou jedinou príčinou úmrtia, je
pravdepodobné, že bola tou hlavnou," dodala primárka. Aj napriek
tomuto ojedinelému prípadu sa podľa Krynskej počet prípadov
tuberkulózy v posledných rokoch znižuje.

Kým v roku 2000 lekári v Zlínskom kraji evidovali vyše 30
pacientov, vlani ich bolo 22, čo znamená celorepublikový priemer.
Zlepšila sa aj overenosť rizikových skupín osôb, ktoré môžu byť
prenášačmi bacilov. Veková kategória chorých sa pohybuje väčšinou od
päťdesiat rokov vyššie.

Príznaky tuberkulózy nie sú podľa Krynskej spočiatku nijako
výrazné. K základným sprievodným znakom ochorenia patrí najmä únava,
ľahko zvýšené teploty a nočná potivosť. Ohrození sú najmä ľudia
s menšou odolnosťou organizmu, so stavmi po operácii žalúdka alebo
s cukrovkou. K rizikovým skupinám patria hlavne sociálne a psychicky
slabší ľudia, ako sú alkoholici či bezdomovci.


Rozruch okolo nových predpisov na slovensko-poľských hraniciach utícha

Varšava 28. marca (TASR) - Rozruch, ktorý v Poľskej republike
spôsobili, do istej miery nedostatočné a neúplné informácie o nových
predpisoch, ktoré mali od 1. apríla platiť na slovensko-poľských
hraniciach, sa zmiernil.

"Občania Poľska pocestujú na Slovensko po starom. Režim na
hraniciach ani podmienky oprávňujúce na vstup na slovenské územie sa
nezmenia." Taký komentár obsahovala napríklad reportáž o prekračovaní
hranice Slovenska obyvateľmi Poľska po 1. apríli, vysielaná
celoštátnou privátnou rozhlasovou stanicou Radio Zet.

Tunajšie tlačové agentúry a médiá po značne nervóznych dňoch
a početných kritických reakciách zverejnili najnovšie informácie
s odvolaním sa na oficiálne potvrdenia slovenskej pohraničnej stráže,
že colné orgány SR ani po 1. apríli nebudú od obyvateľov Poľska
vyžadovať potvrdenie o zdravotnom, respektíve úrazovom poistení,
pokrývajúcom prípadné náklady za služby slovenských zdravotníckych
zariadení a nemocníc. Ani podľa poľskej strany za spornú označovanú
požiadavku o disponovaní sumou 50 dolárov na deň pobytu na Slovensku,
nebudú príslušníci hraničnej služby až na ojedinelé prípady
uplatňovať. Poľské médiá pritom citovali slová riaditeľa Úradu
hraničnej a cudzineckej polície Miroslava Sameka.

Odpor, podráždenie a do značnej miery i odsúdenie vyvolali
v Poľsku správy, ktoré sa objavili nedávno. Na ich základe malo
Slovensko v súvislosti s novým zákonom o cudzincoch, ktorého cieľom
bolo prispôsobiť predpisy normám Európskej únie, zaviesť na 47
hraničných priechodoch s Poľskom pre cestujúcich a turistov
smerujúcich do SR nové reštrikčné pravidlá. Poľskej verejnosti
i štátnym inštitúciám poskytlo dnes podrobné informácie a vysvetlenie
pravidiel o pohraničnom režime na slovenskej strane veľvyslanectvo SR
vo Varšave v osobitnom komuniké.


Vo Francúzsku zadržali Slováka podozrivého z účasti na vražde

Grasse 28. marca (TASR) - Tridsaťdvaročného Slováka, podozrivého
z účasti na vražde a obchodovaní so zbraňami a narkotikami
v Španielsku, zadržali dnes v juhofrancúzskom Valbonne.

Príslušníci francúzskej polície zaistili Patrika K. za
asistencie španielskych bezpečnostných síl dnes ráno na pozemku
patriacom britským občanom. Tí zamestnávali Slovákovho brata, za
ktorým prišiel asi pred dvoma mesiacmi, cituje francúzska tlačová
agentúra AFP zdroje francúzskej polície.

Patrik K. je podozrivý z účasti na vražde, ku ktorej došlo vo
februári v španielskom meste Alicante. Vyšetrovatelia spájajú tento
čin s ruskou mafiou. Slovenský občan by mal v piatok predstúpiť pred
vyšetrujúceho sudcu v juhofrancúzskom meste Grasse.


Právo: O čom B. Posselt nehovoril

Praha 29.marca (TASR) - Hoci predseda sudetonemeckého landsmanšaftu
(SL) Bernd Posselt priniesol českému národu dlhoočakávané
ospravedlnenie za podiel sudetských Nemcov na nacistických zločinoch,
program SL však neobjasnil, píše dnešné vydanie českého denníka Právo.

Autor článku Václav Houžvička poukazuje na fakt, že program SL
pripúšťa právo na sebaurčenie národov s rôznym štátoprávnym
a medzinárodnoprávnym riešením, riešenie odpovedajúce právu na
sebaurčenie je však nezlučiteľné s akýmkoľvek pokusom zahrnúť Nemcov
a Slovákov do centralistického českého národného štátu, v ktorom by
im bolo prisúdené podradné postavenie (čechoslovakizmus).

Podľa autora si treba upresniť, ktoré rôzne riešenia vlastne
prichádzajú do úvahy, i keď tento problém je rozdelením
Československa už prekonaný.

V ďalšom bode svojho programu SL nevylučuje štátoprávne
spoločenstvo s českým a slovenským národom, ak bude spočívať
v rovnocennom a slobodnom partnerstve, teda na slobodnom vyjadrení
vôle zúčastnených a ak bude garantované spoločenstvom slobodných
štátov Európy. Tento odsek autor chápe ako požiadavku na plebiscit,
prípadne autonómiu pohraničných území.

Záver programu SL uvádza, že pomer medzi sudetskými Nemcami,
Čechmi a Slovákmi môže byť vyriešený iba v rámci celoeurópskej
integrácie, pričom predpokladom je dlhodobo koncipované zmierenie
medzi nemeckým národom a jeho východnými susedmi. V. Houžvička tak
pripomína, že ak má mať SL svoju kanceláriu v Prahe a ak má združenie
rokovať s českou vládou, malo by SL definovať, o čom to vlastne chce
rokovať.


Švédska tlač o prijatí SR do NATO (monitor)

Štokholm 29. marca (TASR) - Prijatie Slovenska do NATO závisí od
výsledku septembrových volieb, píše švédsky denník Dagens Nyheter.
V prípade víťazstva Vladimíra Mečiara sa šance na prijatie zmenšujú,
pretože "Západ nedôveruje v jeho schopnosť vládnuť demokraticky,"
konštatujú noviny.

Novými horúcimi kandidátmi na členstvo je podľa denníka
Rumunsko a Bulharsko, ktoré na schôdzku desiatich kandidátskych
krajín v Bukurešti prišiel povzbudiť aj námestník ministra
zahraničných vecí USA Richard Armitrage.

Bulharsko a Rumunsko môžu prispieť k stabilite na Balkáne
a zaplniť priestor medzi Maďarskom a Tureckom, ktoré sú členmi NATO,
poprípade fungovať ako odrazový mostík medzi Európou a strednou Áziou.

Spojené Štáty už od júla využívajú pri svojich operáciách
v Afganistane leteckú základňu v bulharskom Burgase a počítajú
s vojenskou základňou v rumunskej Konstanci.

Obe krajiny tiež vyjadrili svoju ochotu rozšíriť spoluprácu.
Táto ponuka by mohla byť v prípade amerického útoku proti Saddámovi
Husajnovi vítaná.


Aj podľa Deutsche Bank budú noví členovia EÚ v prvom roku členstva
stratoví

Viedeň 30. marca (TASR) - Obavy, že kandidátske krajiny na vstup do
Európskej únie (EÚ) budú v prvých rokoch po vstupe do únie čistými
prispievateľmi, vyjadrila po viedenskom Inštitúte pre medzinárodné
hospodárske porovnanie (WIIW) tento týždeň aj Deutsche Bank, píše
v dnešnom vydaní rakúsky denník Die Presse.

Noviny Die Presse už minulý týždeň zverejnili výsledky štúdie
WIIW, podľa ktorej budú kandidáti pre ich nízku kapacitu príspevkov
z EÚ minimálne v prvom roku po vstupe, to znamená v roku 2004,
čistými prispievateľmi a členstvo v únii tak bude pre nich stratové.

Aj Deutsche Bank sa v publikácii Monitor rozširovania Európskej
únie vyjadrila, že "musí byť zaručené, aby sa noví členovia EÚ
nestali okamžite čistými prispievateľmi". Deutsche Bank tak počíta
s prechodnou úpravou, ktorá by zabránila finančnému zaťaženiu nových
členov v súvislosti s ich vstupom do únie.

Takéto nariadenie únia podľa Die Presse očividne plánuje, čím
reaguje na výsledky nedávnej štúdie WIIW. Podľa EÚ je pozícia nových
členov ako čistých prispievateľov vylúčená a Európska komisia už
informovala, že v prvom roku rozšírenia, v roku 2004, by mali byť
novým členom poskytnuté finančné kompenzácie.

WIIW a Deutsche Bank vychádzajú z rovnakých príčin nízkeho
financovania EÚ v prospech kandidátskych krajín - a tým je nízka
kapacita kandidátov absorbovať finančné podpory z EÚ. Aby vôbec došlo
k potencionálnej finančnej podpore regionálneho rozvoja
a poľnohospodárstva, je nutné mať fungujúcu administratívu. V tejto
oblasti pokrivkávajú v súčasnosti dokonca aj krajiny prijaté v rámci
predchádzajúceho kola rozširovania (Írsko, Grécko, Portugalsko,
Španielsko) - a vo východnej Európe sa navyše zodpovedajúce
ustanovizne musia najprv zriadiť. Podľa WIIW pritom EÚ pri
predchádzajúcom kole rozširovania približne 70 percent sľúbených
podpôr odvolala.

Podľa Deutsche Bank smeruje kritika privysokých nákladov
v súvislosti s rozširovaním EÚ predovšetkým na jej starších členov,
ktorí v predchádzajúcich desiatich rokoch zameškali zavedenie
požadovanej reformy poľnospodárskych a štrukturálnych prostriedkov,
teda prostriedkov na rozvoj hospodársky zaostalých regiónov. Ako
príklad nehospodárnosti v systéme rozpočtu EÚ Deutsche Bank uvádza,
že v súčasnosti "prúdi takmer polovica štrukturálnych prostriedkov
naspäť do tých členských krajín, ktoré platby vykonali", uzatvára Die
Presse.


Poľsko má od EÚ spomedzi kandidátov dostať najviac subvencií pre
regióny

Mníchov 30. marca (TASR) - V Európskej únii (EÚ) sa prehlbuje
konflikt v súvislosti s rozdelením miliardových subvencii
kandidátskym krajinám pre vstup do únie. Z finančných fondov určených
na podporu hospodársky slabých regiónov bude po rozšírení EÚ v roku
2004 profitovať v prvom rade Poľsko, píše v dnešnom vydaní nemecký
denník Die Süddeutsche Zeitung (SZ).

Podľa vnútorného materiálu Európskej komisie (EK), ktorým
redakcia SZ disponuje, má Poľsko v budúcnosti dostať až 57,6 percenta
štrukturálnych finančných prostriedkov určených pre rozvoj
zaostávajúcich regiónov, ktoré na jedného obyvateľstva dosahujú hrubý
domáci produkt vo výške menej ako 75 percent z priemeru hrubého
domáceho produktu krajín EÚ. Nespokojnosť s takýmto rozdelením
subvencií už vyjadrili ostatné kandidátske krajiny a starší členovia
EÚ.

Poľsko tak má veľký náskok v rozdeľovaní subvencií najmä pred
Maďarskom a Českou republikou, ktorým má pripadnúť 12,2 percenta,
respektíve 9,6 percenta z finančných subvencií. Slovensko má dostať
6,5 percenta a Litva 5,4 percenta z podporného balíka.

Celkovo majú noví členovia podľa januárového finančného návrhu
EK dostať od roku 2004 do roku 2006 asi 25,5 miliárd eúr. Brusel
pritom vychádza z predpokladu, že pravdepodobne v roku 2004 vstúpi do
EÚ naraz desať nových kandidátov.

Štrukturálnymi prostriedkami podporuje EÚ výstavbu ciest,
železničných tratí, ako aj projekty životného prostredia. Menšia časť
financií je určená na reštrukturalizáciu priemyselných oblastí
a poľnohospodárstva. Celkovo zhltnú štrukturálne výdavky tretinu
rozpočtu EÚ vo výške takmer 100 miliárd eúr ročne, čím sa svojou
výškou radia hneď za subvencie určené na poľnohospodárstvo, ktoré
predstavujú takmer polovicu rozpočtu EÚ.

Z predloženého rozpočtu EK je jasné, že noví členovia budú ešte
roky po prijatí do EÚ závislí do subvencií únie. Výnimkou sú
Slovinsko, Cyprus a Malta, ktoré už teraz dosiahli hrubý domáci
produkt presahujúci požadovaných 75 percent európskeho priemeru.

Po rozšírení EÚ v roku 2004 sa majú štrukturálne prostriedky
prerozdeľovať znova. Podľa EK nebudú však už subvencované mnohé
z tých regiónov, ktoré teraz od EÚ dostávajú naviac peňazí ako
hospodársky najzaostalejšie regióny. Tieto regióny sa podľa EK stanú
navyše obeťami štatistického efektu, keďže priemerná úroveň príjmov
vo východoeurópskych štátoch je ešte nižšia.

Pod magickou hranicou 75 percent sa v súčasnosti nachádzajú
všetky východonemecké krajiny. Ak sa k tomu pridajú aj
východoeurópske krajiny, nebudú už môcť napríklad
Meklenbursko-Predpomoransko, Brandenbursko, Durínsko
a Sasko-Anhaltsko dostávať od EÚ žiadne finančné subvencie.
Hospodársky slabé regióny východného Nemecka podporí EÚ od roku 2000
do roku 2006 až 19 miliardami eúr.

V kuloároch okolo komisára pre európske rozširovanie Güntera
Verheugena sa hovorí, že EK chce s desiatimi kandidátmi uzatvoriť
väčšinu z 31 rokovacích kapitol už na júnovom summite v španielskej
Seville. Do konca roka sa navyše musia nájsť riešenia pre štyri
najzložitejšie oblasti, ktorými sú poľnohospodárska a regionálna
politika, financie a výstavba administratívneho aparátu.

Hospodárski experti varujú pred takzvanou "trhacou skúškou", ak
sa EÚ nepodarí dostať pod kontrolu príliš vysoké náklady na
regionálnu a poľnohospodársku politiku. Podľa výpočtov mníchovského
Inštitútu pre východnú Európu musí EÚ v súvislosti s rozširovaním
v roku 2004 pripraviť v nasledujúcich rokoch 2007 až 2013 celkom 235
miliárd eúr, čo by zodpovedalo asi 27 percentám celkových nákladov
únie.

Hlavné riziko predstavujú podľa Inštitútu pre východnú Európu
práve štrukturálne výdavky, keďže tieto sa automaticky zvyšujú
s hospodárskym rozvojom nových členských štátov. Podľa súčasných
pravidiel subvencovania by mali finančné fondy na rozvoj regiónov
tvoriť až štyri percentá z hrubého domáceho produktu jednej členskej
krajiny, čo sa podľa Inštitútu pre východnú Európu môže pre EÚ stať
sudom bez dna.

Otázne teda je, či bude môcť EÚ dlhodobo udržať výdavky na
hranici od 1,27 percenta hrubého domáceho produktu všetkých členských
štátov. Toto je problémom najmä pre Nemecko, ktoré je aj bez toho už
teraz najväčším čistým prispievateľom. Berlín okrem toho v súčasnosti
odovzdáva do Bruselu približne o deväť miliárd eúr viac ako od
Bruselu dostáva naspäť vo forme subvencií na poľnohospodárstvo
a rozvoj regiónov.


Fínska tlač o Rómoch na Slovensku (monitor)

Helsinki 30. marca (TASR) - Dnešné vydanie fínskeho denníka Helsingin
Sanomat prináša reportáž o rómskom novinárovi Karolovi Corbovi
a o problémoch rómskej menšiny žijúcej na Slovensku.

Podiel rómskeho obyvateľstva, ktorý je podľa fínskych novín na
Slovensku až desaťpercentný, čo znamená asi 500. 000 obyvateľov,
patrí medzi najvyššie v celej Európe. Corba však odhaduje, že ďalších
200.000 Rómov je "skrytých" v maďarskej menšine.

"Ako pôrodnosť, tak aj úmrtnosť je v porovnaní s ostatným
obyvateľstvom vyššia, pričom deti do 14 rokov predstavujú viac než 40
percent rómskeho obyvateľstva. To je pre školy obrovská výzva a ak si
s ňou majú poradiť, potrebujú tiež pomoc zvyšku Európy," tvrdí denník
Helsingin Sanomat.

Noviny ďalej uvádzajú, že 99 percent rómskych detí v SR chodí
do pomocných škôl, pričom riešenie vidia v zakladaní prípravných
tried.

Karol Corba je podľa denníka príkladom úspešného vzdelávania
dospelých. Novinársky kurz pre rómskych uchádzačov, ktorý Corba
absolvoval, bol usporiadaný bratislavským Centrom pre nezávislú
žurnalistiku. Centrum je podporované americkými a európskymi
nadáciami.

"Na Slovensku sa zrodila rómska inteligencia, ale pravdou je,
že obyčajní Rómovia ju odmietajú a jej predstaviteľov nechcú za
svojich lídrov," tvrdí Corba. "Keď majú ľudia nízke vzdelanie, ťažko
sa im chápe, prečo je dôležité, aby boli Rómovia aj novinármi,"
dodáva.

 

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  8. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl?
  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  3. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  7. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 6 378
  2. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 4 392
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 281
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 884
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 2 647
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 053
  7. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 733
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 565
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 104
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM® 651

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral. V Štúrove žena štrnásť rokov púšťala od rána do večera nahlas operné árie

KOMENTÁRE

Buďte vďační za Fica. My Česi máme iných komunistov

Komunistická strana Čiech a Moravy je ojedinelým reliktom.

TECH

Zjavil sa náhodou, pozrite si ako Phobos obieha Mars

Mesiac pomenovali po bohu strachu.