BRATISLAVA. Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj si vie predstaviť, že trojicu slovenských osobností, ktorých busty sú umiestnené v Národnej rade SR v Sieni Jozefa Miloslava Hurbana, by mohla doplniť socha Ľudovíta Štúra. Uviedol pre TASR na margo dnešného 161. výročia založenia Slovenskej národnej rady.
"K stabilizačnej trojici, lebo trojka je číslo stability, chýba ešte Ľudovít Štúr. Vedel by som si predstaviť jeho sochu ako bývalého poslanca uhorského parlamentu na mieste súčasnej sochy Vítanie," vysvetlil. Toto dielo od Jána Kulicha je umiestnené pred budovou parlamentu a v podobe ženy zobrazuje Bratislavu tešiacu sa z rozrastajúcej Petržalky. "Myslím si, že toto výtvarné dielo socializmu by mohol nahradiť zaslúžilejší Štúr," podotkol Rafaj.
Zároveň priznal, že táto otázka je aj vecou načasovania a zdôvodnenia. "Stretol som sa však s tým, že viacero osobností, ale aj jednoduchých ľudí by si vedelo predstaviť, keby tam bol Štúr. Ak teda chceme dosiahnuť akúsi celostnú plastiku slovenského parlamentarizmu a boja za národnú slobodu a vlastnú štátnosť," dodal poslanec.
V novej budove NR SR v Sieni Jozefa Miloslava Hurbana sa v súčasnosti nachádzajú okrem busty tohto prvého predsedu Slovenskej národnej rady aj busty Milana Rastislava Štefánika a Andreja Hlinku. V Sieni je aj pamätník s číslom zákona 125/1996. Právna norma hovorí o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Na základe tohto zákona je vo vstupnej hale NR SR aj tabuľa s textom: "Účastníci protikomunistického odboja sa zaslúžili o pád komunistického režimu a o znovunastolenie demokracie na Slovensku. Patrí im za to vďaka".
NR SR v Sieni vystavuje okrem štátneho znaku, pečate, kópie Ústavy SR (originál je uložený v trezore v budove parlamentu, pozn. TASR) či Deklarácie zvrchovanosti aj významné dokumenty z obdobia Veľkomoravskej ríše. Ide o verné kópie napr. básne Proglas od Konštantína či list, ktorý v roku 885 napísal pápež Štefan V. veľkomoravskému "kráľovi Svätoplukovi". Na kovovej platni je aj rukopis textu piesne od Janka Matušku, ktorá sa neskôr stala slovenskou hymnou.
Najdrahším vystavovaným kúskom je však zrejme originál súboru siedmich olejomalieb na dreve (iránsky orech) od maliara Albína Brunovského. Nákupná cena tejto série bola v polovici 80. rokov minulého storočia 580.000 korún československých. Podľa informácii TASR sa cena diela môže v súčasnosti pohybovať v rozmedzí 265.551 až 331.939 eur (osem až desať miliónov Sk).
Pred budovou parlamentu má svoje miesto aj busta Alexandra Dubčeka. Poslanci zákonom schváleným 23. októbra 2008 potvrdili, že prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa z roku 1968 sa mimoriadne zaslúžil o demokraciu, slobodu slovenského národa a ľudské práva. Zákonodarcovia zároveň rozhodli, že na túto bustu bude umiestnená tabuľa s textom potvrdzujúcim jeho zásluhy o demokraciu. Dodnes sa tak nestalo.
