BRATISLAVA. Súdnym civilným sporom medzi Úradom vlády SR a spoločnosťou Kochman Information System Services (KISS) o zaplatenie 4,481 milióna eur (135 miliónov Sk) v kauze projektu siete Govnet sa bude opäť zaoberať prvostupňový Okresný súd Bratislava I.
"Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa 28. júla rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. septembra 2008 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu je, že súd 1. stupňa rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia. Zároveň odvolací súd zistil procesné pochybenie, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie," povedal dnes pre TASR hovorca Krajského súdu v Bratislave (KS) Pavol Adamčiak.
Okresný súd Bratislava I v minulom roku 12. septembra na svojom civilnom pojednávaní rozhodol, že Úrad vlády SR musí spoločnosti KISS zaplatiť spomínaných 4,418 milióna eur a plus úroky v spore o projekt siete Govnet. Rozsudok nebol právoplatný, keďže sa Úrad vlády SR voči rozhodnutiu nižšej inštancie odvolal na KS. "Okresný súd Bratislava I dňa 12. septembra rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 135.300.000 Sk titulom náhrady škody a úrok z omeškania vo výške 10,87 percenta ročne zo sumy 135.300.000 Sk od 3. septembra 2002 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I podal odporca odvolanie. Odvolanie bolo postúpené odvolaciemu Krajskému súdu v Bratislave dňa 19. novembra," uviedol 11. decembra minulého roku pre TASR hovorca Adamčiak.
Pojednávanie v kauze o projekt Govnet sa začalo 11. septembra a konalo s vylúčením verejnosti, keďže išlo o utajované skutočnosti. V tomto prípade prebehli v minulosti už štyri pojednávania. Žalobu navrhovateľ - spoločnosť KISS podala 4. februára 2005.
Spoločnosť KISS sa v roku 1993 stala víťazom výberového konania na projekt Govnet, ktorý mal vyriešiť tok informácií v štátnej správe dobudovaním vládnej dátovej siete. Tá mala umožniť poskytovanie informácií vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach štátnej správy. Výber dodávateľa systému od začiatku rôzne skupiny spochybňovali, nešlo však o názory odborníkov.
Súčasťou projektu bolo aj vybudovanie Komplexného automatizovaného systému Rady obrany štátu - Kasroš. Celkový objem prostriedkov vyčlenených na projekt predstavoval 79,66 milióna eur (2,4 miliardy Sk).
Vláda SR v polovici decembra 1995 prerokovala a vzala na vedomie Správu o stave dátovej siete Govnet. Schválila návrh opatrení na jej využívanie s cieľom racionalizácie výkonu štátnej správy, pravidiel jej prevádzky a návrh rozvoja ďalších služieb. Expredseda vlády Mikuláš Dzurinda na schôdzi Národnej rady SR v novembri 1998 predniesol Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktorého súčasťou boli informácie o vládnej dátovej sieti Govnet. Bývalý vedúci Úradu vlády SR Tibor Tóth obvinil v júli 1999 nemenovaného člena predsedníctva KDH z toho, že sa ho začiatkom roka pokúsil podplatiť sumou 3,98 milióna eur (120 miliónov Sk) v súvislosti so zmluvou o prevádzkovaní vládnej informačnej siete Govnet. Podľa Tótha stála za touto pre štát nevýhodnou zmluvou firma blízka HZDS, ktorá si po parlamentných voľbách hľadala prepojenie na nové mocenské štruktúry.
Predstavitelia spoločnosti KISS, s.r.o. odmietli v júli 1999 obvinenie z politického klientelizmu firmy. Autori vyhlásenia upozornili na skutočnosť, že spoločnosť spolupracovala ako zmluvný partner s ÚV SR a inými štátnymi orgánmi od roku 1992 a vtedajšia vláda bola v poradí už piata, ktorej sa problematika siete Govnet dotýkala. Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) vykonal v spoločnosti KISS v marci 2002 dve kontroly. Ani pri jednej z nich, podľa vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti KISS nebolo zistené žiadne porušenie zákona o ochrane utajovaných skutočností. Naopak, podľa jeho vyjadrenia, došlo k porušeniu zákona zo strany NBÚ a spoločnosť KISS v tejto súvislosti podala námietku zo zaujatosti. NBÚ aj napriek výsledkom kontroly odporučil Úradu vlády SR vypovedanie zmluvy na realizáciu Govnetu, hoci týmto prekročil svoje kompetencie dané mu zákonom.
NBÚ podal začiatkom marca 2002 v súvislosti s kauzou údajného úniku utajovaných skutočností trestné oznámenie na exkonateľa spoločnosti KISS. Vláda SR v apríli 2002 rozhodla, že odstúpi od zmluvy so spoločnosťou KISS na základe správy NBÚ o bezpečnostných rizikách, spojených s realizáciou projektu Kasroš a siete Govnet. Firma Kiss podľa NBÚ nesplnila kritériá priemyselnej bezpečnosti, resp. nedala podklady potrebné na to, aby jej takéto osvedčenie zo strany NBÚ bolo vydané. Spoločnosť KISS oznámila 18. apríla 2002, že si bude firma súdnou cestou nárokovať zmluvnú pokutu vo výške približne 850 miliónov Sk.
Okresný súd Bratislava I v máji 2002 odročil pojednávanie vo veci úhrady pohľadávky spoločnosti KISS voči Úradu vlády SR. Predmetom pojednávania bola pohľadávka vo výške 4,48 milióna eur (135 miliónov Sk), ktorú úrad dlhuje spoločnosti za zrealizované a odovzdané práce na projekte Govnet/Kasroš/. Pojednávanie sa odročilo z dôvodu doplnenia materiálov. Podľa slov výkonného riaditeľa spoločnosti KISS Františka Petra, vymáhaná čiastka sa navyšuje o ďalších 713.669 eur (21,5 milióna Sk), ktoré vznikli v dôsledku neuhradenia uvedenej pohľadávky Úradom vlády SR po dobu 11 mesiacov. Pohľadávka je však iba prvou časťou z celkovej sumy 28,21 milióna eur (850 miliónov Sk), ktorú bude spoločnosť vymáhať od ÚV SR na základe odstúpenia od zmluvy na realizáciu projektu. Vláda v auguste 2002 zbavila riaditeľa NBÚ Jána Mojžiša mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach. O zbavenie mlčanlivosti požiadal vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I, ktorý chcel rozhodnúť vo veci oznámenia firmy KISS o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin v súvislosti so zastavením projektu Kasroš a siete Govnet.
V auguste 2002 predložila firma KISS ponuku na zabezpečenie dátových okruhov. Ponuky dali aj ďalšie tri spoločnosti - GTS, SWAN a Slovenské telekomunikácie. Odbor informatiky ÚV SR vyhodnotil ponuku spoločnosti KISS ako najlepšiu a oznámil to vedúcemu úradu vlády. V priebehu októbra 2002 na ÚV opakovane vykonali výber dodávateľa, pričom oslovené boli iba spoločnosti GTS, SWAN, ST a SANET. Spoločnosť KISS napriek platnej zmluve a najlepšej ponuke neoslovili v súvislosti s opakovaným výberom vôbec. V októbri 2003 v spravodajskej relácii televízie Markíza Mojžiš obvinil expremiéra z klientelizmu pri 26,555 milióna eur štátnej zákazke Govnet. Dzurinda mal údajne za firmu, ktorá by tento obchod realizovala, osobne lobovať na schôdzke s Mojžišom medzi štyrmi očami. Expremiér si však na žiadny osobný rozhovor s Mojžišom nespomína. Trestné oznámenie na Mojžiša však Dzurinda nechcel podávať.
Na okresnom súde v Bratislave sa 5. novembra 2003 uskutočnil prvý informatívny výsluch v kauze vypovedania zmluvy na realizáciu informačnej siete Govnet medzi KISS a Úradom vlády SR. Obidve strany sa nedohodli. Súd si preto od NBÚ vyžiadal potrebné dokumenty. Nakoľko išlo o prísne tajné informácie, prípadný proces mal prebehnúť s vylúčením verejnosti.
Úrad vlády vypovedal koncom januára 2004 spoločnosti KISS, s.r.o., Bratislava zmluvu týkajúcu sa takzvaného Malého Govnetu. Išlo o projekt elektronického prepojenia ústredných štátnych orgánov na internetovom princípe, ktorý KISS realizuje už od roku 1993. V roku 2003 podpísala spoločnosť KISS s Úradom vlády SR dodatok k pôvodnej zmluve, ktorým došlo k predĺženiu jej platnosti na ďalších päť rokov. Dôvody výpovede mu preto neboli zrejmé, predpokladalo sa však, že firma KISS bola pre Úrad vlády SR asi politicky neprijateľná. Riaditeľ odboru informatiky Úradu vlády SR Pavol Hulec vtedy konkrétny dôvod odstúpenia od zmluvy neuviedol. KISS mal jednoznačný záujem zákazku dokončiť, nevylúčil však ani možnosť nechať sa zo strany Úradu vlády SR vyplatiť v rozsahu odopretého výkonu. Za práce na zákazke dostala KISS len v roku 2003 približne 464.714 eur (14 miliónov Sk).
