Bratislava 2. apríla (TASR) - Vyšetrovateľ zaoberajúci sa prípadom bývalého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Vasila Biľaka bude musieť zadovážiť grafologickú expertízu originálu tzv. pozývacieho listu. Ide o list, v ktorom malo začiatkom augusta 1968 "zdravé komunistické jadro" reprezentované údajne aj Biľakom, požiadať predsedu Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Leonida Iľjiča Brežneva o vykonanie akcie všetkými prostriedkami na potlačenie "hroziacej kontrarevolúcie". Vyplýva to z písomného uznesenia Najvyššieho súdu SR (NS), ktorý ešte 12. marca tohto roku vrátil prípad bývalého komunistického pohlavára Biľaka na došetrenie, navyše nariadil prokurátorovi doplniť vyšetrovanie o ďalšie úkony.
Spis totiž obsahuje iba fotokópie údajných pozývacích listov z ktorých znalec nemôže jednoznačne určiť, či podpisy patria Biľakovi, Aloisovi Indrovi, Oldřichovi Švestkovi, Antonínovi Kapkovi a Dahomírovi Kolderovi. Zaujímavosťou je, že na údajnom pozývacom liste v ruštine, ktorý pravdepodobne dostal prezident ČR Václav Havel od ruského prezidenta Borisa Jeľcina, nie sú žiadne podpisy. V spise sú dva listy pričom na jednom z nich sa podpisy nachádzajú. Na liste s totožným obsahom, ale bez podpisov je na zadnej strane dopisovaný dátum 25. október 1968. V obidvoch prípadoch ide však iba o xeroxové kópie. Ruská strana však slovenským orgánom činným v trestnom konaní odmietla inkriminovaný list nielen zapožičať, ale experti nemohli doňho ani len nahliadnuť.
Niektoré zdroje v súdnom spise uvádzajú, že originál pozývacieho listu z augusta bol údajne zničený. V spise sa tiež nachádza informácia z roku 1992 podľa ktorej predseda ruského vládneho archívu Pichoj mal poskytnúť údajne informáciu, že nenašiel žiadny pozývací list a ani evidenčnú kartu o jeho existencii, ktorá by sa musela zachovať i v prípade, keby dokument bol zničený.
Podľa obžaloby z porušenia zákona na ochranu mieru mal byť pozývací list práve jedným z hlavných dôkazov, že Biľak s ďalšími komunistami mal od januára do 21. augusta 1968 vyvíjať aktivity vedúce k destabilizácii vtedajšieho ústavného systému v ČSSR umožňujúce vytvorenie podmienok pre vojenské riešenie vzniknutej situácie. Biľak naďalej čelí obvineniam z trestných činov porušovania povinnosti pri nakladaní s finančnými a hmotnými prostriedkami a ohrozovania devízového hospodárstva. Išlo napríklad o dary pre Fond pomoci komunistickým a robotníckym stranám. Od roku 1969 až 1988 do Moskvy takto poputovalo viac ako 11 miliónov amerických dolárov. Podľa záverov vyšetrovateľa boli transakcie uskutočňované v rozpore aj s vtedy platným právnym poriadkom.
