BRATISLAVA. Spoločné napadnutie novely školského zákona na Ústavnom súde SR, na ktorom sa dohodli koaličné strany SNS a HZDS po jej prijatí vo februári, brzdí jedna zo strán. Podľa prvej podpredsedníčky SNS Anny Belousovovej je to hnutie Vladimíra Mečiara.
"Nepohli sme sa, otvorene hovorím, z viny HZDS. Ja si už servítku pred ústa dávať nebudem. Iniciovala som párkrát rokovanie a snažili sme sa všemožne, aby sa tieto veci pohli. Ak by bola snaha zo strany HZDS, tak myslím, že by to podanie bolo už dávno urobené," povedala TASR Belousovová.
Koaličné strany na podanie novely, ktorá zakotvila dvojjazyčné geografické označenie pre vžité a zaužívané názvy v učebniciach pre žiakov s vyučovacím jazykom národnostných menšín, potrebujú zozbierať 30 poslaneckých podpisov. Tie získajú, len ak sa spoja.
HZDS blokovanie podania odmieta
ĽS-HZDS odmieta, žeby existoval nejaký problém dohodnúť sa. "Nedošlo k finalizácii. A mne sa ťažko odhaduje, kedy k nej dôjde. Aj keď sme deklarovali niekoľkokrát, že v septembri, nejaký konkrétny dátum nemôžem predpovedať," uviedol pre TASR podpredseda ĽS-HZDS Jozef Habánik. Pripustil však, že "zásadne žiadny posun v tej veci nie je".
"K finalizácii dochádza viac ako pol roka, veď to je smiešne. Ak chcú nech pomôžu, lebo my sa bez 30 podpisov nepohneme," reagovala Belousovová. Podľa nej ide len o výhovorky.
Právnici SNS podľa prvej predsedníčky SNS vypracovali text podania veľmi rýchlo. "Nehovorím, že bolo najlepšie, pokojne ho mohli pripomienkovať, veď na to sme ho dali, aby bolo úspešné. Ale žiadna odpoveď z ich strany neprišla viac ako pol roka," dodala. Vo veľmi zlej situácii je podľa nej aj minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Pretože ten prijatý zákon hovorí nezmysly," vysvetlila.
Čakajú na správny moment
Habánik pre TASR ešte v júli vylúčil, žeby za posúvaním termínov boli nejaké problémy alebo nezhody strán. "Strany len čakajú na "správny okamih, stále je to v štádiu prípravy," vysvetlil.
Novelu, o ktorej SNS a ĽS-HZDS tvrdia, že je nevykonateľná, chceli Ústavnému súdu SR posunúť ešte v máji. Najviac kritizujú, že nie je jasné, aké sú to "vžité a zaužívané názvy", ktoré majú byť publikované dvojjazyčne. Aj minister školstva Ján Mikolaj konštatoval, že celá novela je nadefinovaná nesprávne a chýba jej vyhláška alebo smernica, ktorá by umožnila jej uskutočnenie v praxi.
Novelu predložili na vlaňajšiu decembrovú schôdzu Národnej rady SR opozičné strany. Poslanci ju však schválili po prijatí pozmeňujúceho návrhu predsedu parlamentu Pavla Pašku (Smer-SD), na základe ktorého sa v učebniciach majú "vžité a zaužívané" názvy uvádzať najprv v menšinovom a následne v štátnom jazyku. Kritériom pre určenie, ktoré názvy to sú, má byť prax z rokov 2002-2006.
Prezident Ivan Gašparovič novelu parlamentu vrátil s odôvodnením, že je protiústavná a v praxi nevykonateľná. Argumentoval nejasnosťou niektorých ustanovení. Nepozdávala sa mu charakteristika "vžitých a zaužívaných názvov" a dôvodil aj jej rozporuplnosťou so zákonom o štátnom jazyku a zákonom o geodézii a kartografii. Vo februári však poslanci Smeru-SD, SDKÚ-DS, KDH a SMK prezidentovo veto prelomili a novelu opätovne schválili.
