BRATISLAVA. Viac než sedem rokov života k dobru. Takú výraznú výhodu majú muži z Bratislavy oproti Trebišovčanom. Ženy sú na tom podobne. Vyplýva to z údajov Výskumného demografického centra o strednej dĺžke života pri narodení obyvateľov Slovenska v roku 2008.
Najdlhšie žijú obyvatelia Bratislavy, západného Slovenska a Považia. Najkratšie sa zo života tešia ľudia na juhu stredného a východného Slovenska.
Západ verzus juh
Dlhšie žijú vzdelanejší ľudia, ktorí sa starajú o zdravie. Lepšie zarábajú, dovolia si kvalitnejšiu stravu a zdravotnú starostlivosť.
„Väčšina sociálnoekonomických ukazovateľov je v Bratislave lepšia ako na ostatnom území,“ hovorí o regionálnych rozdieloch Magdaléna Piscová, riaditeľka Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied;)
Kliknite pre zobrazenie kompletného infografu.
Na juhu stredného a východného Slovenska ľudia podľa Jána Mészárosa z demografického centra žijú kratšie aj preto, lebo nevenujú pozornosť preventívnym zdravotným prehliadkam. Život im skracuje aj nezdravá strava, fajčenie a priveľa alkoholu.
Juh stredného Slovenska má najvyššiu úmrtnosť na choroby obehovej sústavy. Na juhovýchode je vysoká dojčenská úmrtnosť.
V týchto regiónoch sú navyše rómske osady, kde nie je často ani pitná voda a ľudia prakticky nechodia k doktorom.
Dlho nežijú iba bohatí
Okresy Partizánske a Stropkov sú dobrým príkladom toho, že dlhovekosť sa nutne nemusí spájať s bohatstvom. Prvý patrí do najlepšej päťky u mužov, druhý u žien. Všetky zdravotné príčiny úmrtnosti tam dlhodobo vykazujú „veľmi dobré výsledky“.
Podrobné výsledky výskumu nájdete TU.
Niekedy však stačí len pár kilometrov a priemerná dĺžka života je výrazne iná. Zvolenčanky patria do prvej päťky, neďaleko bývajúce Krupinčanky až do poslednej.
Mészáros to vysvetľuje tým, že Zvolen patrí skôr k severnejším okresom, kde sa ľudia dožívajú vyššieho veku, a Krupina naopak k juhu, kde obyvatelia žijú kratšie.
Rozdiely môžu byť aj v rámci mesta. Muži z Karlovej Vsi či Dúbravky, ktoré patria k najzelenším bratislavským sídliskám, žijú o dva roky dlhšie ako Petržalčania.
V neprospech najväčšieho sídliska na Slovensku podľa Jána Mészárosa hovoria nižšie príjmy, etnické zloženie a hustota obyvateľstva.
Španielky sa dožijú najviac
Najdlhšie žijú obyvatelia Stredomoria, najkratšie Balkánu a Pobaltia.
BRATISLAVA. Kým na Slovensku vedie hranica dlhovekosti medzi západom a juhom, v Európskej únii prechádza medzi západom a východom. Aj v nej sú však výrazné rozdiely medzi mužmi a ženami. Vyplýva to z Atlasu úmrtnosti Slovenska, ktorý porovnáva našu krajinu aj s ostatnými štátmi Európy.
Rozdiely v strednej dĺžke životamedzi najlepšou západnou a najhoršou východnou krajinou únie sú až trinásť rokov u mužov a osem rokov u žien. Najdlhšie žijú obyvatelia stredomorských krajín, Taliani a Španieli. Španielky žijú najdlhšie, priemerne sa dožívajú vyše 84 rokov, u mužov sú to 79roční Švédi.
Akýmsi mostom v strednej dĺžke života medzi západom a východom je Slovinsko. Platí to najmä pre ženy, ktorých priemerný vek dožitia takmer 82 rokov ich posúva do stredu západnej Európy. Z východu majú najdlhšiu strednú dĺžku života Česi a Poliaci, nasleduje ich Slovensko. Najkratšie žijú ženy v Bulharsku a Rumunsku a muži v Litve a Lotyšsku
jkr
