BRATISLAVA. Osem sterilizovaných rómskych žien, ktorým nemocnice ešte v roku 2002 nedovolili vyhotoviť si kópie ich zdravotnej dokumentácie, stále čaká na odškodné. A to aj napriek tomu, že Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu už v apríli tohto roku rozhodol v ich prospech. Prípad sa ešte nekončí.
Na ťahu je päťčlenný senát, ktorý môže prípad aj definitívne ukončiť. Právna zástupkyňa žien Barbora Bukovská hovorí, že hádať, kedy sa tak stane, by bolo „čítaním v sklenej guli“.
Proti bol slovenský sudca
Slovensko sa opiera aj o právny názor slovenského sudcu európskeho súdu Jána Šikutu. Ten ako jediný z pôvodného senátu namietal, že ženy zneprístupnením zdravotnej dokumentácie neprišli zároveň aj
o právo obrátiť sa na súd. Rómky sa bez dôkazov o sterilizácii o súdne konanie ani nepokúšali.
Šikuta upozorňuje, že takýto slovenský prípad je skôr výnimkou. „Z asi piatich stoviek slovenských sťažností, ktoré európsky súd ročne dostane, sa väčšina týka prieťahov v súdnom konaní,“ hovorí. Slovensko však v dĺžke konania hravo predbehnú iné štáty Európskej únie, napríklad Taliansko.
Šikuta tvrdí, že problém s prieťahmi nemá nič spoločné s kritizovaným stavom nášho súdnictva za éry Štefana Harabina. „Ide o dôsledok vývoja nášho súdneho systému,“ hovorí Šikuta. Hlasy sudcov nespokojných
s krokmi Harabina vraj zachytil aj v Štrasburgu, no treba ich podľa neho riešiť doma.
Štát vraj nezasahuje
Za skutočný problém považuje vymožiteľnosť práva. Šikuta tvrdí, že mať v rukách rozsudok vo svoj prospech neznamená vyhrať súdny spor. „Ak ten, kto má podľa rozsudku niečo splniť, toto nesplní, musí sa začať nové súdne konanie.“
Sudca rozhoduje v každom prípade, kde je spornou stranou Slovensko, v Štrasburgu je piaty rok. Tvrdí, že jeho rozhodnutia sa štát nikdy nesnažil ovplyvniť.
Karikatúry chráni sloboda slova
BRATISLAVA. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu o Slovensku rozhoduje, až keď sťažovatelia využili doma všetky prostriedky nápravy.
Jeho sudca Ján Šikuta hovorí, že verdikty závisia predovšetkým od podobných prípadov z minulosti. „V prípade politických karikatúr je judikatúra súdu taká, že právo na slobodu prejavu prevažuje.
Najmä verejne činné osoby musia strpieť väčšiu mieru kritiky ako súkromná osoba. Neznamená to však, že súd uzná bezhraničné zasahovanie do ich súkromia.“
mk
Beata
Balogová
